Múdrosť knihy
- 05.11.2020 07:08
Čítam knihu. Knihu bez konca. Má milióny príbehov, ktoré čítam dookola. Prečo sa mi tie príbehy zdajú také povedomé?
Pri spomienke na niektoré sa usmievam doteraz. Neviem nad nimi nerozmýšľať. Prehrávam si ich v hlave a milujem pocit, ktorý pri nich zažívam. Neustále sa usmievam. Zanechali vo mne taký krásny pocit. Nedokážem sa ich nabažiť a zbožňujem ich a snívam o nich a tajne dúfam, že budú pribúdať a nikdy nestratia svoje čaro.
Na druhej strane túžim, aby sa niektoré príbehy končili inak. Hlavný hrdina už prešiel kadečím a chcem, aby bol konečne skutočne šťastný. Aby poznal pravú lásku. Aby sa našiel niekto, kto sa o neho neprestane zaujímať a bude chcieť vedieť každú jednu udalosť, ktorá sa v jeho živote udiala. Dokonca aj banality, napríklad čo mal na raňajky.
Obdivujem ho. Človek ako on musí byť silný a nebojácny. Znovu sa postaviť po každom páde a bojovať so všetkým, čo si na neho život pripraví. S večným úsmevom na tvári. Je čarovné, koľkú lásku v sebe nosí napriek tým všetkým zradám a bolestiam.
No ale o tom je život, nie? Postaviť sa a nikdy neprestať bojovať. Chcieť byť stále lepším a lepším človekom. A neustále rásť.
A tak zatváram túto knihu a idem sama prežiť príbehy, na ktoré budem s nadšením spomínať, keď sa k nim opätovne vrátim.
Zuzana Guzyová (II. C)
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články