V stredu sa Poprad zobudil do prvého zasneženého rána. Nie, neboli to záľahy bielej periny, iba jemnulinký poprašok. Na zlosť vodičom, na radosť deťom. Tých prvých počujem pod oknami oškrabávať okná na svojich autách. Mne však natiahne kútiky úst smerom k ušiam, keď sa do toho nervózneho škrabotu zamieša spontánny radostný výkrik susedových detí odchádzajúcich do škôlky: „Snéééh!“

     Kde mám triedu? Kedy zvoní? Kto nás učí matiku? Ako si mám zamknúť skrinku? ... a ďalších milión otázok, ktoré naši primáni riešia od začiatku septembra. Na mnohé už našli odpovede, na niektoré pomaly nachádzajú odpovede sami, no sú aj také, s ktorými si zatiaľ stále nevedia poradiť.

     Našťastie sú tu ich starší kamaráti – septimáni. To sú ich patróni, ktorí zobrali svoju úlohu veľmi vážne a zodpovedne.