Martin. Významné centrum spoločenského a kultúrneho diania sa stalo kultúrnou destináciou aj pre nás starogymplákov. Hlavné mesto Turca nás privítalo dažďom. Kľučkujúc pomedzi kvapky na ďalekej 300-metrovej túre sme sa dostali do budovy divadla. 

     Vyše dve a pol hodiny trvajúca inscenácia Čechovových Troch sestier nás všetkých zaskočila a prekvapila. Príjemne. Vôbec nebudem klamať, ak poviem, že nás prinútila zamyslieť sa nad svojím vlastným životom. Veď to, čo sa dialo na javisku, sa vlastne deje aj v našom živote. A nič na tom nemení ani fakt, že hra má viac ako 120 rokov.

     Po predstavení sa nám dostalo obrovského šťastia. Herečky a herci sa vrátili na javisko, aby si s nami podebatovali o tom, čo sme to vlastne videli. Voviedli nás do zákulisia prípravy diela. Zistili sme, ako sa jej uchopili, čo všetko museli absolvovať, kým mohli vyjsť pred publikum, a iné zaujímavosti. 

     Škoda, že filozofovanie vydržalo len zopár minút. Pokiaľ sme sa nerozpŕchli po meste. Rozžiarenie zamyslenej nálady. Škoda, že nie aj počasia. 

     Koniec koncov, užili sme si to. Kultúrne sa obohatili a mali voľno od školy. Čo viac si priať? 

               

Laura Gerényiová (II. B)