Čo ťa motivovalo, aby si sa prihlásila do DofE?

„Mojou hlavnou a najväčšiu motiváciou bolo, že tento program je veľmi cenený všetkými vysokými školami prakticky na celom svete. Na majiteľov medailí DofE sa pri prijímaní na vysokoškolské štúdium pozerá inak ako na ostatných. A keďže už viem, na akú vysokú školu chcem ísť a viem, aké sú kritériá prijatia, vedela som, že mi to môže pridať body. Každá aktivita sa počíta. Taktiež si to môžem dať do životopisu. Neváhala som veru ani chvíľku.“

Aká je najpozitívnejšia vec, ktorú vnímaš na DofE?

„Najpozitívnejšia vec celého programu je podľa mňa to, že celé je to stavané individuálne na každého účastníka. Nikto ťa nenúti zadávať si alebo plniť ciele ani dokončiť program. Celé je to len o ochote pracovať na sebe, rásť po každej stránke, o schopnosti prekonávať seba samého. Účastník si sám zadá ciele v štyroch rôznych oblastiach, sám si určí, aké množstvo času ktorej aktivite bude venovať za týždeň, sám si stanoví termín plnenia svojich cieľov. Nikto nikdy nepovedal, že program musíš dokončiť za pol roka alebo za rok. Ak sa na to necítiš alebo nestíhaš, pokojne ho môžeš potiahnuť aj vyše dva roky.“

Ktorou z aktivít si ty najviac vystúpila zo svojej komfortnej zóny?

„Aktivita, ktorá mi dala najviac zabrať, bola určite tá športová. Podľa mňa som si určila aj pomerne vysoký cieľ, a to zabehnúť sedem kilometrov pod tridsaťpäť minút. Predtým som nikdy nebola aktívny bežec. Všímala som si však, že veľa ľudí v mojom okolí sa tomu venuje, tak som si povedala, prečo nie? Chodila som behávať aj tri či štyrikrát do týždňa, aby som tento svoj cieľ splnila.“

Podarilo sa?

„Samozrejme. Inak by som medailu nedostala.“

Čo by si odkázala spolužiakom, ktorí váhajú nad prihláškou?

„Určite poďte do toho! Dá vám to oveľa viac, ako čakáte. Ja osobne som od toho čakala iba pekný zápis v životopise, ale dostala som oveľa viac. Vďaka rozvoju vlastných zručností, športovej i dobrovoľníckej aktivite a najmä záverečnej dobrodružnej dvojdňovej expedícii som získala nových kamarátov, iný pohľad na svet a najmä skúsenosti, ktoré sa nedajú kúpiť. Sama vo svojich vo očiach som stúpla. Som hrdá na seba, že som to zvládla. To je na tom to krásne. Myslím si, že každý si zaslúži mať za sebou takúto skúsenosť.“

                                                                                                                zhovárala sa šéfredaktorka VeTa eS Gé
                                                                                                                         Ráchel Svistáková (II.C)