Nedočkaví sme vystúpili a s ťažkými kuframi sa odobrali do nám určených chatiek. Po krátkom oddychu sme nastúpili na prechádzku. No nazvať to prechádzkou môžu asi len vysokohorskí nosiči. Prudké stúpanie hore kopcom s prevýšením takmer pol kilometra. Cieľom bol Kozí kameň, najvyšší vrchol pohoria Kozie chrbty. Počasie nám našťastie prialo, takže dobrá nálada nechýbala. Po hodine celí zadýchaní a červení v tvári sme konečne vystúpili na vrchol a našou odmenou bol úchvatný výhľad na okolité kopce a dediny. Priam ako z Mount Everestu.

     Nadšenie však netrvalo dlho, pretože keď všetci vytiahli mobily a pripojili sa na internet (veď kochať sa výhľadom je nuda ako pes a život bez internetu je nanič), zo všetkých strán sa začala ozývať tá šokujúco smutná správa: „…zomrel Karel Gott…”

     Trochu sme si posmútili, niektorým dievčatám sa v oku objavila aj slzička, ale potom sa už bolo treba vrátiť do reálneho života, zostúpiť naspäť do „základného tábora” a vychutnať si výdatný teplý obed.

     Popoludní sme sa hrali na odbojové hnutie a učili sa hádzať granátmi, niektorí si mohli vyskúšať útok na nepriateľa behom do kopca hore zjazdovkou a tí, ktorým ešte zostala nejaká energia, si jednoducho zahrali volejbal. Taktiež sme objavovali  liečivé rastliny, veď v každom boji je nedostatok liekov a o ranených sa treba postarať. Večer sme mali „bojovania” už naozaj dosť a tak sa dve triedy podujali všetkých zabaviť zaujímavým programom.

     Ďalší deň sme náš dopoludňajší čas venovali prechádzke, teda bojovému pochodu do obce Spišská Teplica. Osviežoval nás vetrík a čerstvý tatranský vzduch. Popoludní sme pokračovali v bojovom tréningu pri hádzaní otrávených šípok na cieľ a naučili sa poskytovať prvú pomoc raneným. Nakoniec sme oprášili futbalovú loptu a užili si pritom kopec zábavy. Večerný oddychový čas bol využitý prečistením si tela i duše v bazéne a saune.

     Tretí deň bol na tomto pobyte, žiaľ, už náš posledný. Hneď zrána sme šli na poslednú prechádzku smerom k obci Šuňava a potom sa dojemne rozlúčili s našimi dočasnými domovmi.

     Veríme, že nové poznatky a zručnosti, ktoré sme takto získali, budú v našich životoch užitočné a na tento kurz budeme ešte dlho spomínať. Vrátili sme sa spokojní, s mnohými zaujímavými zážitkami.

                                                   Svetlana Kňazovická (septima)