Príbeh napísaný podľa skutočných udalostí sa odohráva v Londýne priamo na kráľovskom dvore. Svet sa nepoučil z hrôz I. svetovej vojny a rúti sa do nového ozbrojeného konfliktu. Anglicko sa však zmieta ešte v inom probléme. Kráľ Juraj V. má vážne zdravotné problémy a je evidentne na konci svojej životnej púte. Jeho nástupcom by mal byť prvorodený syn Eduard. Ten však zjavne nemá záujem stať sa kráľom. Nerešpektuje ústavné konvencie, chystá sa oženiť s dvakrát rozvedenou Američankou. A tak voľba padá na jeho mladšieho brata princa Alberta. Bertie, ako ho volajú najbližší príbuzní, sa ale trápi s vážnym problémom – zajakavosťou. Preto je verejnosťou podceňovaný, zosmiešňujú ho najmä bulvárne médiá.

     Bertie (Boris Srník) sa skutočne stáva kráľom. Na trón už nastupuje ako Juraj VI. Je jasné, že bude musieť vystupovať a rečniť aj pred verejnosťou. Čo však s jeho koktavosťou? Jeho manželka Alžbeta (Svetlana Wittnerová) mu vybaví „liečenie“. Zajakavosti ho má zbaviť Lionel Logue (Igor Kasala) – Austrálčan, neúspešný herec, amatérsky logopéd. Muž, ktorý netají, že nie je lekár. Jeho netradičné svojské metódy však postupne prinášajú úspech.

     Keď hitlerovské Nemecko na jeseň 1940 napadne anglickú metropolu Londýn, Juraj VI. vystúpi s pamätným prejavom k ľudu celej Veľkej Británie. Do celej krajiny ho vysiela rozhlas BBC. Musí prekonať svoje ťažkosti s jazykom práve vtedy, keď ho jeho ľud najviac potrebuje. A on to napriek svojmu hendikepu dokáže!

     Tu sa príbeh divadelnej hry končí. Čo mi z neho najviac utkvelo v mysli? Poznanie, že žiadna prekážka nie je taká hrozná, aby sa nedala prekonať. Ak sa z koktavého kráľa stal skvelý rečník, aj my dokážeme byť kýmkoľvek. Len musíme chcieť, byť vytrvalí a nekonečne si veriť.

     Táto hra sa dočkala aj filmového spracovania. V roku 2010 to bola filmová udalosť roka. Kráľova reč získala najprestížnejšie svetové filmové ocenenie Oscar. Film som videla, no poviem vám – divadlo je divadlo. Nechýbali krásne rekvizity, priestor javiska bol využitý na sto percent, kostýmy nesklamali. Osobnosti Anglicka v kráľovskej fialovej len dodali hre punc vznešenosti. Každému, koho zaujíma, ako to naozaj bolo s Jurajom VI. (mimochodom, otcom nedávno zosnulej kráľovnej Alžbety II.), ako jeden skutočne štátnický prejav dokáže formovať následné svetové udalosti, odporúčam pozrieť si túto hru v prešovskom spracovaní.

Veronika Lazorová (III. B)