Dvakrát počas školského roka mávame takúto šancu ukázať svoje dobro. A odvahu. A ešte to v úvode spomínané dobré srdce. Najskôr na jeseň, aby sme si pripomenuli náš študentský sviatok, a potom na konci zimy, keď sa všetko hlási k životu a my čakáme na sviatok ľúbiacich a zaľúbených – Valentína.

     Pripoj sa! – to bolo heslo utorkovej „kvapky“. A my sme sa radi pripojili. Aby sme dokázali nielen sebe, ale celému svetu, že vieme zabrať, keď je treba. Že vieme prekonať svoj vlastný strach. Že sa nebojíme darovať kúsok seba. Kúsok, ktorý dokáže zachrániť celého iného človeka. A nič, ale naozaj že vôbec nič za to nechceme... Odmenou pre nás je totiž ten neopísateľný pocit, ktorý sa nedá kúpiť. Pocit, že sme pomohli inému človeku odkázanému na dobro v nás.

     V našej školskej jedálni, ktorá sa na celé predpoludnie premenila na improvizovanú transfúznu stanicu, celkovo nakvapkalo do odberných vreciek rovných 13 litrov. Trinásť litrov života. Trinásť litrov dobra. Trinásť litrov lásky.

     Velikánske poďakovanie patrí všetkým, ktorí prišli. Študentom, učiteľom, kuchárkam, ale aj ľuďom „zvonka“, ktorí sa dozvedeli o možnosti darovať u nás krv z našej webovej stránky. Aj tým, ktorým aktuálny zdravotný stav nakoniec nedovolil posadiť sa na odberné kreslo.

     Ďalšia šanca príde vo februári. Spolu s Valentínom. Dovtedy bude v našej škole oveľa viac tých, ktorým vek dovolí zaradiť sa do zoznamu hrdinov. Budú sa na dospelákov iba hrať alebo svoju dospelosť aj dokážu?

Laura Gerényiová (III. B)

a redakcia VeTa eS Gé