Do ocenenia René – Anasoft litera gymnazistov boli nominované tieto knihy:

Marek Vadas: Šesť cudzincov

Mariana Čengel-Solčanská: Proces s mŕtvym

Jana Micenková: Krv je len voda

Arpád Soltész: Zlodej

Nicol Hochholzerová: Táto izba sa nedá zjesť

 

     O tom, ktorá z tohto zoznamu si odnesie hlavnú trofej, sme mali rozhodovať aj my, gymnazisti. Personálne zmeny v Literárnom centre a nezhody vo výbere titulov (problematickou sa stala kniha Nicol Hochholzerovej) však zapríčinili, že celoslovenské finále sa v tomto roku neuskutočnilo.

     U nás v škole sa však čítalo a starogymplácki knihomoli rozhodli v hlasovaní o najúspešnejších tituloch. Členovia krúžku Čítanie medzi riadkami čítali, diskutovali a nakoniec hlasovali. Najviac ich zaujali knihy Jany Micenkovej a Nicol Hochholzerovej. Je nám však veľmi ľúto, že sme sa s autorkami nemohli stretnúť osobne a nedostali sme možnosť podporiť ich v celoslovenskom hlasovaní v Bratislave.

     Prinášame vám recenzie u nás najúspešnejších kníh. Ak vás zaujmú, knižné tituly si budete môcť požičať v školskej knižnici, ktorej ich tak ako každý rok venujeme. 

     A čo bude ďalej s Cenou René – Anasoft litera gymnazistov? Všetci dúfame, že si opäť nájde svojho mecenáša a my budeme mať možnosť čítať hodnotné pôvodné slovenské tituly.

 

Nicol Hochholzerová: Táto izba sa nedá zjesť

 

Minúta, dve, tri. Slová, ktorými priam dýchate. Vety, ktoré vám miznú pred očami. Hodina prejde. Aj dve možno. Kniha je dočítaná a vy len sedíte. Pozeráte sa na stenu oproti a snažíte sa vychutnať si chuť posledných slov ako dúšok dopitého čaju. Uvažujete nielen o posledných a stránkach a ich význame. Neuniklo vám niečo? Je toto všetko? Pochopili ste to správne? Toto sú myšlienky, ktoré vám zídu na um po prečítaní knihy mladej slovenskej spisovateľky Nicol Hochholzerovej Táto izba sa nedá zjesť.

     „Doma potom náušnicou zoškrabávam omietku a napchávam sa ňou, ako to robievajú deti, ktorým vraj chýbajú minerály, ale možno sú len zvedavé na chuť toho, čo je za stenou.”

     Autorka Nicol Hochholczerová vás svojím vycibreným štýlom písania a lyrickosťou textu vtiahne do deja knihy tak, že ju z rúk nepustíte, kým ju nebudete mať prečítanú. Pestrými metaforami vám vykreslí nie až taký farebný život hlavnej hrdinky Terezky. Vyrozpráva vám zaujímavo kompozične vystavaný príbeh o tabuizovaných témach, tých, o ktorých sa na Slovensku (a medzi nami) len veľmi potichu šepká. Poskytne vám náhľad do života postáv, ktoré vám vôbec nemusia byť cudzie a perspektívu, vďaka ktorej sa vám otvoria oči vidiac nové situácie. Autorka definuje hranice detskosti a dospelosti a hovorí o tom, čo každé z nich so sebou prináša. Dvíha oponu daného a všedného a búra múry toho, o čom sme si mysleli, že už dávno vieme.

     Kniha je krátka, sotva stopäťdesiat strán, no jej obsah vám bude ležať v žalúdku ešte dlho potom, ako ju dočítate a odložíte. Knihu odporúčam všetkým, ale predovšetkým tým, ktorí si myslia, že slovenská literatúra nemá čo ponúknuť. Talentovaná Nicol ukázala, že za kvalitnou literatúrou nemusíme cestovať vôbec tak ďaleko.

 

  Lea Švecová (IV.B)

 

 

Jana Micenková: Krv je len voda

 

Rodinné vzťahy, Slovensko, smutná realita... Kde je pravda?

     Vraví sa, že zrkadlom spoločnosti je literatúra. Kniha  slovenskej autorky Jany Micenkovej Krv je len voda dokonale vykresľuje obyčajnú nedokonalú a problematickú slovenskú rodinu. Rodičia, ktorých láska už dávno vyhasla, sa snažia vychovať dievča, ktoré ju nevyhnutne potrebuje. Hľadá lásku u ľudí príliš nevyspelých a túži ju opätovať. A to ho posúva ďalej v riešení problémov. Ale tým správnym smerom?

     Obyčajná smutná realita mnohých slovenských rodín. Ak hľadáte triezvy pohľad na realitu, ničím neprikrášlenú, určite vám odporúčam prečítať si túto knihu.

     Tri rôzne pohľady. Očami matky túžiacej po sláve viac ako po dieťati. Očami nešťastného obetavého otca, ktorý sa všetko snaží neúspešne zachrániť. Očami dcéry.

     Autorka opisuje pocity dieťaťa, ktorého potreby sa nenaplnili a je nútené posúvať sa drsnou skutočnosťou samo...

 

Barbora Rošková (IV.C)