Náš spoločný slovensko-španielsky projekt má všetko hovoriaci názov – Chráňme naše prírodné dedičstvo. A tak sme sa našim priateľom z Tenerife snažili ukázať čo najviac toho nášho prírodného.

     Do Popradu prišli nadránom po celonočnom cestovaní. Nikto sa preto nemôže čudovať, že naplno začali fungovať až po oddychu niekedy na obed. Po uvítacom ceremoniáli sme prezentovali naše nápady a to, ako sme sa popasovali so spracovaním informácií z nášho novembrového pobytu u nich na Tenerife. Potom sme im ukázali školu, nazreli aj do našich špecializovaných učební a laboratórií. No a nakoniec sme ich zobrali na prechádzku Popradom.

     Náš program pre nich sme postavili na spoznávaní dvoch unikátnych národných parkov – najstaršom z deviatich na Slovensku TANAP-u a najmenšom PIENAP-u.

     Začali sme v Tatranskej Lomnici, najskôr v Múzeu TANAP-u. Informácie o faune a flóre Vysokých Tatier, o geológii a geomorfológii najmenších veľhôr na svete naozaj zaujali nielen našich tenerifských hostí, ale mnohé bolo novým aj pre nás. Potom sme sa presunuli do neďalekej Botanickej záhrady tatranskej prírody. V tomto krásne upravenom areáli sme na vlastné oči mohli vidieť niekoľko stoviek druhov bylín a drevín. Je jar a tam to už hýrilo farbami.

     Španieli nám pri našej návšteve u nich ponúkli kajakovanie na mori. My sme im to vrátili splavom Dunajca v PIENAP-e. Hneď na začiatku našej desaťkilometrovej plavby sme sa kochali výhľadom na jeden z najvyšších vrchov Pienin – Tri koruny. Nasledovali skalné previsy, pokojný i spenený tok Dunajca. Pieninská príroda je naozaj nádherná. No a keďže na ľavej strane rieky je už Poľsko, zobrali sme našich hostí aj do zahraničia.

     Práve počas ich návštevy u nás sme si veľkou úpravou nášho školského areálu pripomenuli Deň Zeme. Španielov zaujali viaceré stanovištia vytvorené našimi spolužiakmi. V predposledný deň sme im predstavili našu slovenskú gastronómiu. Či im chutilo? Neviem, ale nám veľmi!

     Posledný deň bol naozaj tou povestnou zlatou bodkou. Zobrali sme ich do Belianskej jaskyne. Naši hostia sa priznali, že také niečo zažili prvýkrát v živote. Kochali sme sa kvapľovou výzdobou a vdychovali liečivý vzduch tohto prostredia. Spoločnosť nám počas prehliadky robili netopiere. Jedným z najväčších zážitkov z jaskyne bol vyše dvojmetrový kvapľový stĺp nápadne pripomínajúci šikmú vežu v talianskej Pise.

     Bolo toho naozaj viac ako dosť. Naši priatelia z Tenerife boli uveličení. Prišli nadránom a aj posledné „adiós“ sme si povedali na železničnej stanici v nedeľu o tretej hodine ráno. Ale určite to stálo za to!

Katarína Jordánová (sexta)

a redakcia VeTa eS Gé