Ja som sa pýtal mojej babky. Povedala mi, že vtedy sa zmenilo to, o čom si myslela, že sa nikdy nezmení. Pamätá si, že kopa ľudí – herci, učitelia, študenti, ale aj iní sa zhromažďovali na námestiach a skandovali proti socializmu. Starí rodičia priamo na zhromaždeniach neboli, ale všetko pozerali v televízii. A dúfali, že sa nezopakuje rok 1968.

     Pamätá si aj Komunistickú stranu Slovenska, ktorú museli všetci voliť, pretože iné strany neexistovali.

     Ako lepšie vníma možnosť ísť do zahraničia, lebo predtým to bolo takmer nemožné. Ale s voľnosťou prišla aj väčšia kriminalita, žiaľ, aj v podobe drog. S demokraciou však na naše územie prišla aj rivalita, napríklad v terajšom parlamente.

Peter Rimský (tercia)

Predstavte si, že by vám niekto zakázal nosiť oblečenie, ktoré chcete, chodiť, kde chcete, robiť si, čo chcete... Namiesto toho by vám nastavil svoje pravidlá, ako máte žiť.

     A aký pohľad na to majú naši rodičia? Povedali mi toto:

     „Banány aj iné exotické ovocie, to bol produkt, ktorý sme videli len na Vianoce. Chodili sme povinne mávať 1. mája s takými „mávatkami“ na veľké zhromaždenia. Cvičili sme spartakiádu, skladali sme sľub ako iskričky, potom ako pionieri. Veľa vecí a podujatí bolo proste nezmyselne povinných. Učiteľov sme oslovovali „súdruh“, „súdružka“. To a ešte viac sa, chvalabohu, vytratilo pádom režimu. A nielen to. Bola to hlavne sloboda slova, demokracia v rozhodovaní, konaní, živote."

Adela Kačmarčíková (I. B)

Práve počas Nežnej revolúcie boli moji starí rodičia na rekreačnom pobyte v Prahe. Po celom hlavnom meste vtedajšieho Československa sa zhromažďovali ľudia a všade boli nalepené plagáty s nápismi: „CHCEME SLOBODNÉ VOĽBY!”

     Štát riadila komunistická strana. Ľudia nemohli slobodne povedať, čo chceli. Išli na Václavské námestie, kde sa v tom čase schádzali tisícky ľudí na protestoch.

     Nevýhoda vtedajšieho totalitného režimu bol aj nedostatok tovaru v obchodoch. Výhoda dnešného demokratického režimu je slobodné cestovanie, ľudia môžu vyjadriť svoj názor bez toho, aby boli prenasledovaní. 

     To, čo je pre našu generáciu samozrejmosť, bola pre našich (starých) rodičov skrytá túžba. Ich sny sa pre nás stali skutočnosťou, za ktorú by sme mali byť vďační.

Lucia Madzíková (1. AA)

Starena si pri kávičke spomína na časy, keď Československo prechádzalo revolúciou, ktorá neskôr dostala prívlastok NEŽNÁ. Oživuje si spomienky na zhromaždenia, na ktorých v duchu slobody a jednoty vznikala nová éra života. Jej úsmev prezrádza, že v tých chvíľach bola svedkom histórie, ktorá menila osudy ľudí. Neistoty vtedajšieho obdobia, hoci reálne, boli pre ňu len škvrnou na pozadí krásnej slobody.

     Dnes, v dobe voľnosti prejavu, cíti, že sa otvorila nová kapitola. No v jej rozprávaní znejú aj tiene túžby po starom, po jednote a súdržnosti. V očiach tej starej duše svieti hrdosť na odvahu revolúcie, ale aj melódia smútku za časmi, keď sa zdalo, že každý krok spája ich srdcia dokopy.

Alena Tekelová (I. AA)