Čo ma rozosmialo? No čokoľvek! Mňa totiž vôbec nie je ťažké rozosmiať. Stačí mi napríklad len taký jednoduchý obed so spolužiačkami alebo bežná hodina angličtiny. Proste čokoľvek...

     Prednedávnom sa mi stala veľmi vtipná príhoda. S bratom a tatkom sme boli na lavínovom kurze. Dali nám do rúk sondu, aby sme skúsili nájsť človeka zasypaného snehom. Mali sme si vyskúšať, aký to je pocit, keď pod snehom lavíny pocítime ľudské telo. Moji dospelí parťáci sa o to márne snažili. Zrazu prišiel rad na mňa. No a ja hneď prvým pokusom pichnem inštruktora rovno do hlavy. Mali ste vidieť, ako sme sa išli popukať od smiechu. Na túto príhodu len tak skoro nezabudnem.

Júlia Slimáková (I. AA)

 

Mňa osobne najviac rozosmial spolužiak, ktorý sa prihlásil na ústnu odpoveď z chémie. Všetci v triede sme vedeli, že nemal dobrý priemer, a tak si ho chcel zlepšiť. No a keď už stál pred tou tabuľou, dostal otázku:

     „Koľko percent kyslíka je v ovzduší?“

     Na malilinkú chvíľu sa zamyslel a potom tresol, že sedemdesiatosem percent. V triede sa spustil obrovský rehot. Až potom sa opravil, že sa len trochu pomýlil, že to dusíka je sedemdesiatosem percent a kyslíka dvadsaťjeden percent.

     Úsmevy z tvárí nám miznú len na určitý čas, lebo sa blíži očakávané polročné krúžkovanie našich známok. Niektorí sa na to tak sústredia, že sa niekedy zabúdajú zasmiať alebo aspoň usmiať.

Peter Rimský (tercia)

 

Začalo sa to správou od pani zástupkyne s otázkou, či som náhodou nestratila peňaženku. Skontrolovala som si tašku a odpovedala som ako frajerka: „Veru nie, moja peňaženka je v bezpečí."

     Pomyslela som si, že nejaká trúba z našej školy si nedáva pozor na svoje veci.
     Na vyučovacej hodine mi pani zástupkyňa povedala, že v peňaženke boli doklady s mojím menom. To mi nesedelo. Nemám tu žiadneho menovca. Osvietilo ma. Asi predsa bude moja. Ja som tá trúba!
     Po vyučovaní som vbehla do podniku vedľa školskej jedálne. Peňaženka ma tam čakala. So spolužiakmi sme sa na mojej nepozornosti pobavili. Bola som vďačná pani zástupkyni. Už si na svoje veci budem dávať pozor.

Eva Lesičková (I. AA)

 

Uplynulý týždeň som si uvedomila niečo, čo mi vyčarilo obrovský úsmev na tvári.

     Na začiatku septembra som nastúpila do školy ako všetci ostatní prváci. Noví učitelia, noví spolužiaci, nové priestory, nové predmety – to všetko vo mne vyvolávalo počiatočné obavy. Postupom času sme sa ako trieda začali spoznávať, začali vznikať nové priateľstvá a objavili sme našich triednych zabávačov. Každý deň so spolužiakmi zažívame neopakovateľne vtipné situácie, bolo by nefér vybrať iba jednu. 

     Veľakrát vzniknú spontánne momenty práve vďaka našim vyučujúcim. Oni vedia, že smiech je nákazlivý a s úsmevom ide všetko ľahšie. Aj napriek tomu, že sa blíži polročné vysvedčenie.

     Nezabúdajme sa usmievať každý deň! Veď úsmev nič nestojí a prináša mnoho.

Lucia Madzíková (I. AA)