Aké malé sa zdajú byť tieto kroky, ktoré vedú ku kráľovi hudobných nástrojov. Trúfnem si povedať, že len málokto by sa odvážil skrotiť jeho píšťaly. Števkovi Fedákovi (IV. B) však najväčší a najzložitejší hudobný nástroj nerobí najmenší problém. Hra na organ je jeho veľkou vášňou, ktorú by nevymenil za nič na svete. Vraj ani za dobrú kávu či koláč. A to už je čo povedať!

     Už niekoľko rokov dennodenne s obrovským nasadením a radosťou trénuje, aby sa zlepšoval a napredoval. Jeho snahu ocenili aj na medzinárodnej interpretačnej súťaži, ktorej dejiskom bola Katolícka univerzita v Ružomberku. Medzi všetkými súťažiacimi si vybojoval krásnu striebornú priečku. Števko prezradil, že za to vďačí predovšetkým svojmu pánovi učiteľovi Petrovi Čapóovi zo Základnej umeleckej školy na Štefánikovej ulici v Poprade.
     „Väčšinu času sa na hodinách hádame,“ odvetil Štefan, keď som sa ho opýtala na priebeh ich stretnutí. Hneď na to však dodal: „Je to skôr výmena názorov, ktorou hľadáme spôsob, ako skladbu zahrať tak, aby z nej poslucháč cítil to, čo mu chcem odovzdať.“

     Počuť Števka hrať na tento kráľovský nástroj je naozaj veľký zážitok. Hru na organ berie veľmi zodpovedne, no najmä s veľkou láskou. Práve preto je jeho talent a snaha stromom prinášajúcim bohaté ovocie, z ktorého môžeme my poslucháči čerpať ešte dlho potom, čo ho začujeme hrať.

     Števkovi srdečne gratulujeme a želáme mnoho ďalších úspechov!

Zuzana Skoncová (IV. B)