Názov tohto mesta pochádza z holandských slov „duin“ (duna) a „kirk“ (kostol). Možno toto mesto poznáte z vojnového filmu Dunkirk, určite by ste ho však mali poznať z dejepisu. Dunkerque totiž leží v regióne, kde bol v júni 1944 otvorený západný front II. svetovej vojny, ktorý urýchlil porážku hitlerovského Nemecka. Nachádza sa približne 10 km od francúzsko-belgických hraníc a je o niečo väčší ako Poprad.

     S našimi francúzskymi a írskymi priateľmi sme sa stretli už druhý raz a veríme, že nie posledný. Sme si istí, že nezabudneme na tieto zážitky…

     Cestou tam sme boli plní očakávaní. Tie sa naplnili hneď, ako sme vystúpili v historickom centre mesta. Každý z nás sa zoznámil so svojou novou rodinou, teda rodinou študenta z partnerskej školy Collège Boris Vian, s ktorou strávil tento týždeň.

     Hneď na druhý deň sme pri Calais navštívili jeden z troch vojnových pamätníkov. Stojí na vrchu Cap Blanc-Nez. Taktiež sme zažili nádherný výhľad na pláž a nekonečné more. Škoda, že počasie nám nedoprialo pohľad na neďaleké Anglicko. V tomto mieste je totiž Lamanšský prieliv najužší a pri dobrej viditeľnosti je vraj vidieť pobrežie na jeho druhej strane.

     Nasledujúci deň sme začali plavbou na lodi do Bergues, kde sme spoznali novú kultúru a miestne pamiatky. Neskôr sme sa nevedeli vynadívať na umelecké diela v múzeu moderného umenia, FRAC. Aj my sme skúsili niečo vytvoriť! Toto popoludnie niektorí z nás strávili na zmrzline pri pláži, na bowlingu a niektorí trávili čas so „svojou“ rodinou.

     Ďalší deň sme spoznali žiakov zo SEGPA (sekcia školy pre žiakov s poruchami učenia). Predstavili nám svoj spoločný projekt Les vélos de Boris. Veľmi nás to zaujalo a niektorí si kúpili ich ručne vyrábané výrobky. Tým podporili projekt týchto žiakov.

     Potom sme navštívili a spoznali centrum mesta. Videli sme prístav a veľa iných pamiatok. Večer sme sa odreagovali na skvelej párty spolu so študentmi z Lycée Jean Bart a projektovými partnermi z Grécka, Talianska a Portugalska. Zatancovali sme si a zabavili sa aj s učiteľmi.

     Na posledný spoločný deň sme sa rozdelili do skupín. Pripravili sme si tímové vlajky a súťažili v miniolympijských hrách spolu so žiakmi zo SEGPA. Ako ocenenie za naše športové výkony sme dostali mnoho darčekov, medailu a diplom.

     V sobotu, posledný deň, každý strávil so svojou partnerskou rodinou a užil si posledné chvíle vo Francúzsku.

     Ten týždeň zbehol rýchlo ako voda. Turbulencie, do ktorých sa dostalo naše lietadlo pri spiatočnom lete, nám pomohli trochu sa otriasť z posledných dní. Ani sme sa nenazdali a boli sme doma. Teraz sa tieto momenty stávajú už len spomienkami. Vieme však, že sa k nim budeme ešte dlho s úsmevom vracať. Sme vďační za možnosť spoznať ďalší kúsok nášho sveta a za to, že sme mohli byť zapojení do tohto projektu.

Anna Ginajová (tercia) a Alexandra Bagoňová (kvarta)