Stretávame sa pred školou a s napätím čakáme na autobus. Posledné objatia s rodičmi, zamávanie súrodencom a vyrážame. Pýtate sa kam? No predsa do Švajčiarska, krajiny plnej čokolády, syra a usmievavých ľudí.

     Autobusom prechádzame cez Bratislavu, Rakúsko, Nemecko do Švajčiarska. V Bratislave pristupuje náš sprievodca vyzbrojený vedomosťami a dobrou náladou.

     Cestujeme už niekoľko hodín. Sme nevyspatí. Len pomaly si zvykáme na „pohodlnosť“ autobusových sedačiek. Potrebujeme prestávku. Šofér nám zastaví na odpočívadle a my si utekáme kúpiť kávu a niečo drobné pod zub. Plní energie môžeme pokračovať. Tešíme sa na našu prvú naozajstnú zastávku – Rýnske vodopády.

     Počasie nám praje, slniečko sa na nás usmieva a my si s obdivom fotíme tieto masívne výtvory prírody. S úžasom sledujeme, ako sa stovky kubických metrov vody rúti dole neuveriteľnou rýchlosťou. Neverili by ste, aké je to úžasné.

     Po obede nás čaká ďalší zážitok. Vystupujeme vo Winterthure pred bránami Technoramy. V tomto vedeckom centre sa nechávame voviesť do sveta matematiky, fyziky či biológie. Áno, určite ste si teraz povedali: Aká nuda! No opak je pravdou! Ani po takmer troch hodinách sme sa nevedeli nabažiť fyzikálnych pokusov a zaujímavých ilúzií.

     Plní nových vedomostí sa pomaly presúvame do nášho hotela. Večer sa vyčerpaní a ubolení konečne ocitáme pred dverami hotela. Tešíme sa na poriadnu posteľ a kvalitný spánok.

     Po skromných, ale inak výborných raňajkách sa presúvame ku hlavnému bodu programu. CERN. Čo sa za týmito štyrmi písmenkami skrýva? CERN je európska organizácia pre základný a aplikovaný výskum najmä v oblasti časticovej fyziky. Hlavnou úlohou tejto vedeckej inštitúcie je prevádzka časticových urýchľovačov a ďalšej infraštruktúry potrebnej pre výskum v oblasti fyziky vysokých energií. 

     Pri bráne nás vítajú zamestnanci, ktorí nám budú robiť spoločnosť najbližšie dve hodiny. Keď sa dozvedáme, že sa nám venujú vysokoškolskí profesori a významní vedci, hneď nastáva ticho. So záujmom počúvame o pokrokoch a vynálezoch, ktorými spravili dieru do sveta.

     Popoludní sa znovu ocitneme na cestách. Po hodinke cesty sme si skontrolovali čas na úžasných kvetinových hodinách, ktoré sú našou prvou zastávkou v Ženeve. Nasleduje námestie, ktoré nás ohromuje svojou krásou a jedinečnosťou. Mnohým po tomto náročnom dni začínajú v bruchu vyhrávať cigáni, a preto sa dohodneme na krátkom rozchode. Deň zakončíme vo francúzskom obchode E.Leclerc. Ceny sú tu omnoho prijateľnejšie než v luxusnom Švajčiarsku.

     Po kvalitnom spánku a výdatných raňajkách sa vydávame na cestu do švajčiarskej metropoly – Bernu. Všetci uvažujeme, prečo sa toto mesto tak volá. Na naše zvedavé otázky s radosťou odpovedá náš sprievodca Braňo. V minulosti sa vraj pán tohto územia vybral na poľovačku. Povedal, že jeho mesto dostane názov podľa prvého zvieraťa, ktoré uloví. Prvým tvorom, ktorý mu skrížil cestu, bol medveď. No a tak sa volá Bern.

     Už z diaľky počujeme hudbu, spev a v nose cítime ohromujúcu vôňu. „Mexický festival!“ skríkne ktosi. Všetci s úsmevom na tvárach pozorujeme mexické devy v kúzelných šatách vlniť sa v rytme hudby. Odrazu sa jednou úzkou uličkou ocitáme v srdci tohoto mesta. Kvitnúce fontány. Spievajúce hodiny. Ľudia usmievaví ako slnečné lúče padajúce na krajinu. Kupujeme si suveníry, debatujeme s miestnymi a naše jazyky ochutnávajú chute tohto mesta. 

     Nadišiel večer. Autobus nás vezie k Ženevskému jazeru žiariacemu čistotou. Jediné, čo chceme teraz robiť, je odfotiť si toto nádherné dielo prírody a naveky si ho uchovať v pamäti. Prechádzame sa a pozorujeme vznešené labute plávajúce pri brehu. V diaľke pred nami vidíme obrovskú stavbu. Je to hrad postavený priamo vo vode. Na jeho nádvorí sa cítime ako princezné a princovia. Po tomto úchvatnom zážitku sa vydávame na cestu do hotela. Nádherne unavení padáme do hlbokého spánku.

     Posledný deň nášho výletu. Ale smútok na našich tvárach neuvidíte. Naším dnešným cieľom je čokoládovňa Cailler a syráreň Gruyere. Opäť pár hodín v autobuse. Ale už sme pred bránami čokoládovne. Vchádzame dovnútra. Nevieme, kam sa skôr pozrieť. Toľko čokolády! A s toľkými príchuťami...

     Ocitáme sa v miestnosti, kde nám tajomný hlas rozpráva príbeh čokolády. Všetci so zatajeným dychom počúvame. Zbiehajú sa nám slinky na avizovanú ochutnávku. Čo vám budeme hovoriť!? Sladkosť nám siaha až za uši.

     Po sladkom predpoludní nás zase čaká syrové pokušenie. Zastávka syráreň Gruyere. Nestíhame prehĺtať už len pri pohľade na syry. Vystupujeme po schodoch. Zrozumiteľný výklad. Dych vyrážajúca ukážka výroby syra. No a tá vôňa... Tá nás dostáva na lúku plnú kvetov. Po načerpaní informácií sa ocitáme pred vitrínou so syrmi. Každý z nás túži kúpiť si aspoň čosi.

     Predstava, že sa už musíme vrátiť domov, nás rozosmutnila. V krajine plnej milých ľudí, pokojnej a čistej prírody sa cítime ako v rozprávkovom svete. Nastupujeme do autobusu. Čakajú nás opäť dlhé hodiny cesty späť na Slovensko. Tento výlet nám dal do života veľa skúseností a zážitkov. Určite dlho na ne nezabudneme.

 

                                                                       Lea Kováčiková a Emma Hurajtová (III.C)