Richard Pupala nám prezradil veľa o svojom písaní, o začiatkoch, prítomnosti, o tvorivom procese. Vyviedol nás z omylu, že život spisovateľa je sladkou prechádzkou. Živí sa písaním, je scenáristom a dramaturgom pre produkčné spoločnosti a televízie. Jeho najnovší projekt, relácia k 65. výročiu RTVS,  sa objaví na STV1.

     Knižným spisovateľom na „plný úväzok“ by vraj nemohol byť. Nemá rád tlak od vydavateľov, a tak vždy príde s už hotovou knihou. Výnimkou nebola ani tá posledná, ktorou sa dostal medzi nominovaných autorov v rámci René Anasoft litera gymnazistov.

     Priblížil nám aj svoje autorské začiatky. Prvú poviedku napísal už v ôsmej triede základnej školy. Mala hororový podtón. Jeho predošlá kniha Čierny zošit bola práve spomienkou na jeho začiatky. Splnil si ňou svoj sen napísať zbierku poviedok, z ktorej behá mráz po chrbte.

     Nás ako pozorných čitateľov zaujímalo, ako sa mu písali poviedky zo ženského uhla pohľadu. V knihe Ženy aj muži, zvieratá totiž dominujú poviedky o ženách, so ženskými hlavnými postavami a rozprávačkami. Podľa Pupalu si každý príbeh sám „vypýta“ postavu. On vidí svoj cieľ a cestu si doskladá ako mozaiku. Vôbec mu neprekáža, že rozprávačom bude dieťa, muž v stredných rokoch alebo žena so stroskotaným milostným životom. Stretol sa už predsa s kadekým, vie sa preto vcítiť do postavy a dodať príbehu dušu na oživenie.

     Písanie Richardu Pupalu mám veľmi rada. Páči sa mi jeho štýl. Obdivujem, ako sa hrá s postavami a ich životnými príbehmi.

     Myslím si, že debaty s autormi kníh, ktoré môžeme vďaka Cene René Anasoft litera gymnazistov čítať, sú skvelou možnosťou zväčšiť svoj všeobecný prehľad o literatúre. Dovolí nám to viac nahliadnuť do najsúčasnejšej slovenskej  literatúry. A môžem povedať, že tá špičková určite stojí zato.

           

Katarína Závacká (oktáva)