Tomáš, vysvetli nám, aká je to súťaž Literárny Kežmarok?

Literárny Kežmarok je najstaršia literárna súťaž na Slovensku. Každý ročník je venovaný vždy inému významnému výročiu v literárnom svete. Tohtoročný 59. ročník bol venovaný 200. výročiu prvého vydania básnickej skladby Jána Kollára Slávy dcera. Rovnako dvesto rokov uplynulo od založenia Slovenskej študentskej spoločnosti na kežmarskom lýceu. Doteraz bola súťaž určená iba pre žiakov základných a stredných škôl, ale tento rok pribudla aj kategória pre súťažiacich nad dvadsať rokov. Súťaží sa v rôznych kategóriách. Ja som bol v kategórii stredné školy, próza.

 

Ako taká súťaž prebieha?

Najskôr je potrebné do konca júna poslať svoju prácu, aby porotcovia mali dostatočné množstvo času na jej prečítanie. Porota v jednotlivých kategóriách má troch členov. Všetci si musia prácu prečítať a potom sa spoločne dohodnúť na poradí. Vyhodnotenie je zvyčajne začiatkom októbra a, ako to vyplýva z názvu súťaže, koná sa to v Kežmarku.

 

Aké si mal pocity, keď si sa dozvedel, že po dvoch druhých miestach sa ti podarilo prelomiť ľady a vyšvihnúť sa na prvé miesto?

Samozrejme, že som sa potešil (smiech). V prvom rade je dôležité, aký význam má práca pre teba. Pre mňa mala veľký význam. No zároveň mám dojem, že ak niekto pošle svoju prácu do súťaže, mal by jej aj veriť. Ale to už bolo iba na porote a ostatnej konkurencii, aké budú výsledky.

 

Povedz nám teraz niečo bližšie o slávnostnom vyhodnotení súťaže.

Oproti minulým rokom, keď to bývala dvojdňová akcia, sa tento rok program a vyhodnotenie upravili a skrátili iba jeden deň.

V miestnej knižnici sa konal samotný rozbor ocenených diel. Čítali sa tam ukážky z prác a porota o nich spolu s autormi o tom následne diskutovala. Potom sme sa presunuli do kežmarského kina Iskra, kde prebehlo slávnostné vyhodnotenie všetkých kategórií súťaže. Na úplný záver sa v drevenom artikulárnom kostole konal koncert Katky Knechtovej. Mimoriadnou udalosťou na tomto ročníku bolo odhalenie sochy Pavla Országha Hviezdoslava pred budovou lýcea.

 

My sme mali možnosť prečítať si tvoju víťaznú poviedku Váza. Mohol by si čitateľom priblížiť, o čom to je?

Chcel som písať o tom, že si často neuvedomujeme osudy ľudí okolo nás. Niektorí z nich majú za sebou veci, ktoré si my ostatní ani nedokážeme predstaviť. Zabúdame na to, akí krehkí vlastne sme a ako málo stačí na to, aby sme sa rozbili.  Ako tá váza v mojej poviedke...

 

Odkiaľ si čerpal inšpirácie pre svoju poviedku a koľko ti to trvalo?

Viac-menej z rozhovorov s ľuďmi. Debatuješ s nimi, utváraš si nejaký názor a potom sa z toho potrebuješ vypísať. Neviem, ako dlho to trvalo... Skrátka, už sa to tak nahromadilo, potreboval som to dať na papier. Väčšinou si pripravujem osnovu, no pri tejto poviedke som ju nemal presne danú. Samozrejme, vedel som, čo chcem napísať. Ale ona akoby sa na jeden šup napísala sama (úsmev).

 

Tomáš, ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa ďalších úspechov, hlavne na blížiacej sa maturite.

               

zhovárali sa

Lucia Mrštinová a Zuzana Findrová (oktáva)