Erasmus+ má množstvo rôznych projektov. Jedným z nich je aj RESpectOl. Je zameraný na olympijské hodnoty, predovšetkým priateľstvo, rešpekt pred súperom, fair play. Aj my sme súčasťou tohto projektu. Našimi partnermi v ňom sú vybrané školy vo Francúzsku a Írsku. Práve to umožnilo skupinke ôsmich starogymplákov stráviť týždeň v írskom meste Ballyshannon.

     Cesta do Írska sa pre nás nezačala najlepšie. Plánovaný odlet lietadla z krakovského letiska do Dublinu sa posunul o takmer desať hodín. Z hlavného mesta Írska do spomínaného Ballyshannonu, najstaršieho mesta tejto krajiny, nás čakal ešte trojhodinový presun autobusom. Po ničom inom sme netúžili viac ako po pohodlnej posteli.

     Na druhý deň ráno nás však už čakal náročný, ale zaujímavý program. Najskôr sme sa zapotili pri športových aktivitách na ihrisku našej partnerskej školy a potom sme spolu napiekli chutné koláčiky priateľstva. Všetko to malo za cieľ vytvoriť pozitívne vzťahy s našimi hostiteľmi. Zo školského prostredia nemáme žiadne fotky či videá. Predstavte si, že írski študenti musia po príchode do školy odložiť mobily do špeciálnych vrecúšok s magnetickým zámkom. Vybrať si ich môžu až po vyučovaní. Večer sme strávili v kruhu našich hosťovských rodín. Vďaka tomu sme ich mali možnosť lepšie spoznať.

     Ďalší deň sme venovali spoznávaniu histórie Ballyshannonu. Dozvedeli sme sa o pôvodných obyvateľoch, hrádzi, ktorá je medzi budovami, ale aj o temnej histórii mesta. V meste sú zachované budovy, ktoré dodnes symbolizujú trápenie a chudobu ľudu spred dvoch storočí. Po tejto náučnej prechádzke sme išli do miestneho divadla, kde sme si pozreli dokument o problémoch, ktoré spôsobujú sociálne siete.

     Streda bola opäť športová. Boli sme zahrať bowling. No a popri tom sme nevynechali ani šancu nakúpiť darčeky. Na tento deň uprostred týždňa sa írski študenti tešia, pretože majú krátke vyučovanie - iba do 13.00 h.

     Naše írske dobrodružstvo pokračovalo spoznávaním miestnych tradícií. Najskôr to bola hudba v podaní školskej kapely a potom šport. Viete, čo je to hurling? Ani my sme nevedeli. Ale vysvetlili nám to. Je to čosi, čo trochu pripomína futbal, trochu florbal či pozemný hokej. Naučili sme sa pravidlá, ale počasie nám nedovolilo vyskúšať si to priamo na ihrisku. A ešte sme tancovali. Skrátka zábava, aká má byť. No a dostali sme aj základy írštiny. Máme o tom aj certifikát.

     Posledný deň sme vstávali ešte za tmy. Naši hostitelia nám pripravili výlet do Belfastu. Je to hlavné mesto Severného Írska. Išli sme teda za hranice. Ale ako to už v civilizovanom svete chodí – ani sme nevedeli, kedy sme ich prekročili. Zato sme si vychutnali prenádherný východ slnka. Belfast už bol oblečený do vianočného. Navštívili sme trhy, ktoré už dýchali atmosférou blížiacich sa najkrajších sviatkov roka. Posledné darčeky. A naše mená napísané na známy peace wall – mierový múr oddeľujúci katolícke štvrte mesta od protestantských.

     V sobotu nastal čas lúčenia. Nechýbali slzičky. Prichádzali sme do neznámeho, pár dní stačilo na vznik pevných kamarátstiev. Cesta domov už bola bezproblémová. V Poprade nás už nedočkavo čakali naši rodičia. Boli zvedaví, ako sme sa mali.

     Sme vďační za možnosť zapojiť sa do tohto programu. Za nové priateľstvá, zážitky, skúsenosti. Za možnosť spoznať novú časť sveta. Veľmi ďakujeme a dúfame, že prostredníctvom programu Erasmus+ budeme môcť precestovať ďalšie krajiny.

Alexandra Bagoňová (kvinta), Lenka Jackovičová(kvarta), Matej Horváth(I. C)

a redakcia VeTa eS Gé