Milióny iskrivých kvapiek

     Ranné stretnutie na stanici bolo bezproblémové. Nikto sa nestratil, všetci sme sa úspešne vopchali do preplnenej električky a naša púť za dobrodružstvom sa mohla začať. Cesta bola veľmi zábavná. Nejednému z nás sa podarilo úspešne spadnúť na dlážku pri brzdení alebo rozbiehaní električky. Zakaždým sa celý vagón otriasol nielen buchotom padajúceho, ale najmä hurónskymi výbuchmi smiechu tých, ktorí to ustáli.

     Okolo ôsmej električka konečne vyliezla do Starého Smokovca a zastavila v miestnej stanici. My sme sa mohli všetci dosýta nadýchnuť čerstvého vzduchu. No a potom sa začal náš vysokohorský výstup.

     Na Hrebienok to išlo veľmi dobre, vôbec to nebola taká tragédia, ako si mnohí z nás predstavovali. Celú skupinu statočne priviedli na vrchol primáni. Nasledovala krátka prestávka na vydýchnutie. Po nej naša expedícia pokračovala smerom k najstaršej vysokotatranskej chate – Rainerovej útulni a odtiaľ k neďalekým Studenovodským vodopádom. Tam sme sa mohli pokochať pohľadom na rozbúrenú vodu skáčucu po skalách, padajúcu do hĺbky Studenovodského potoka, kde sa trieštila na milióny iskrivých kvapiek.

     Prišiel čas na spiatočnú cestu. Ani to netrvalo dlho a boli sme späť v Starom Smokovci. Cesta do Popradu bola lepšia ako tá ranná, už sme si niektorí aj našli v električke miesto na sedenie. Všetci sme sa tešili z pekného dňa stráveného v našich krásnych veľhorách.

Katka Závacká (tercia)