Všetko sa začalo tým, že som ako nesmelá prváčka na začiatku školského roka vošla do našej školskej knižnice. Práve sa tam rozdeľovali knihy nominované na spomínané prestížne ocenenie. Tak som si jednu zobrala. Potom druhú, tretiu, štvrtú... Áno, prečítala som už vtedy všetkých päť. Nie, nebola som sama. Páčilo sa mi, že to nebolo len prečítanie a odloženie knihy, ale že po prečítaní sme mohli v našom školskom časopise vyjadriť svoje vlastné názory, postrehy na tú ktorú knihu. A naozaj to všetko boli diela hodné pozornosti. Pokiaľ by ste si prezreli staršie články nášho školského časopisu, niekoľkokrát za rok by ste našli množstvo takých, na ktorých tvorbe sme sa podieľali.

     Naše články ale neboli hlavným cieľom. Skôr sme sa snažili ukázať, že aj v takom malom štáte, ako je Slovensko, sa nachádza nespočetné množstvo kvalitných spisovateľov. Za dobrými knihami sa nemusíme obracať do zahraničia. Stačí sa pozrieť rovno.

    Ja vám to môžem len potvrdiť. Na Cene René sa zúčastňujem už štvrtý rok. Každý z nich mi ponúkol päticu kníh, ku ktorým by som sa, ako sa poznám, nedostala. Sú to totižto knihy neskutočne rôznych žánrov a tém. Nájdete v nich naozaj všetko. Od rôznych poviedok o bizarných situáciách, až po románové príbehy o živote bežných ľudí.

     Pýtate sa, čo ma na tom tak zaujalo? Asi to, že keď som sa začítala do prvých stránok ktorejkoľvek z kníh, zrazu som sa ocitla v čomsi, čo úplne zasahovalo do mojej komfortnej zóny. Práve vďaka tomu som prežívala príbehy postáv, ale zároveň som si rozširovala poznatky z nekonečného spektra oblastí, nielen z tých, ktoré sú pre mňa takmer tradičné. Po prečítaní každej z nominovanej pätice kníh som uvedomila, že takéto niečo by mi samej od seba asi nikdy nenapadlo čítať. Ak sa na to pozriem spätne, som veľmi rada, že som tak urobila.

     Pre mňa je každá kniha iný príbeh. A ja naozaj vďaka každej z nich žijem životy iných. Aj keď len v predstavách. Anasoft litera mi ponúkla za štyri roky dvadsať takých, ktoré by som určite chcela prežiť ešte raz – a zase po prvýkrát.

     Ak aj vy máte chuť stať sa aspoň na chvíľu virtuózom, učiť sa šiť čepce alebo voziť Nórov v autobuse a veľa iného, príďte do našej školskej knižnice. Alebo sa rovno prihláste do krúžku pani učiteľky Miroslavy Nitschovej.

     Sľubujem vám, že neoľutujete! 

               

Karin Koščáková (IV. B)

 

P.S.

A ak som vás nepresvedčila ja, kliknite si sem:

https://www.facebook.com/Autoriada/videos/645693853229303

 

alebo sem:

https://www.litcentrum.sk/clanok/jednorozce-barbory-hrinovej-su-piaty-rene

 

prípadne sem:

https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/276238/piatym-rene-su-jednorozce