Prežili sme KOŽaZ, prežijeme všetko

     KOŽaZ. Ste zvedaví, čo záhadné sa za týmito piatimi písmenami skrýva? Vraj Konštelácia organizmov (zatiaľ) živých a zdravých. V skutočnosti to však nie je žiadna záhada – Kurz na ochranu života a zdravia, ktorý v našej škole každý rok na konci septembra absolvujú žiaci predposledného ročníka.

     V utorok ráno sa viac ako stovka mrznúcich čakajúcich tretiakov pred starým popradským gymplom nevedela dočkať autobusov, ktoré ich mali odviezť na miesto, kde sa mali naučiť, ako si chrániť život a zdravie. Trpezlivosť autobusy ruže prináša, a tak sa aj oni dočkali! Po naložení bagáže do autobusov sa spokojne uvelebili, spočítali a... rozrozprávali.

     Čas ubehol rýchlejšie ako trojnásobný olympijský víťaz z Ria Usain Bolt svoju stovku, dvojstovku či štafetový úsek, a oni sa zrazu ocitli v mal(ebn)ej dedinke v okrese Spišská Nová Ves – v Poráči. Navigačné šípky pri ceste ukazovali jasne, a kto sa bojí, nech nejde do lesa. Cesta úzka aj pre bicykel. Sklon konkuruje priľahlému lyžiarskemu svahu. Všetci v autobuse brzdia aj očami. Ufff! Podarilo sa! Sme na mieste!

     Prvé, čo im padlo do očí, je veľký reklamný slogan pred komplexom budov, v ktorých majú stráviť  nasledujúce tri dni. Hovorí za všetko – Relax na konci sveta. Nuž, veru, naozaj sa obzerajú a hľadajú ten povestný plot, za ktorým je už len voda... a potom ešte jedna voda... a do tretice voda... a potom už – nič. Naozaj koniec sveta.

     Stuhnutí vystupujú, vykladajú dovolenkové kufre a dostávajú prvé pokyny – zložiť sa a pripraviť sa na prechádzku. No..., prechádzku... Hore dolinkou, ešte kúsok hore a potom pre zmenu zase hore a ďalej do lesa...  Počasie však praje, a tak pokračujú na čistinku, kde dostávajú prvú úlohu – preteky v prenášaní metrovice (pre tých, čo nerozumejú, tak siahovice, a pre tých, ktorí nepochopili ani teraz, slovnik.juls.savba.sk) cez lúku. Absolútne nečakane vyhráva trieda III.S. Ostatní s krvavými očami lapajú po dychu... Rovnakou cestičkou sa vracajú späť a vyhladovaní ako z Himalájskej expedície dopĺňajú v jedálni kalórie (a niektorí aj jouly).

     V druhej polovici dňa získavajú a menia mnohé podoby. Na horolezeckej stene sa z nich stávajú Spidermani, pri streľbe zo vzduchovky sa každý krúti na zemi ako pytón, basketbalové koše a futbalové bránky dostávajú zabrať. A potom si v saune vyskúšajú život parených buchiet.

     Druhý deň ráno dostávajú rozdelení do skupín zoznam úloh. Azda najdobrodružnejšia bojová úloha bola výroba maskotov z prírodných materiálov. V spleti stebiel, konárov a listov môže človek s troškou fantázie nájsť všeličo – od lyžujúceho sa jeleňa až po model vesmíru. Všetko je to iba o predstavivosti diváka. Nemyslite čierno-bielo. Aj van Gogh bol najskôr za blázna...

     V popoludňajších hodinách predvádzajú pre zmenu svoje športové prednosti. Turnaje vo volejbale, basketbale a futbale svojou úrovňou, kvalitou a dramatickosťou vysoko prekračujú tie odvary, ktoré ponúka Eurosport a jemu podobné televízne kanály.

     Večer patrí prezentácii celodennej skupinovej činnosti. Najlepší si pochutia na sladkých odmenách. Ale nakoniec najlepší boli všetci.

    Tretí, už žiaľ posledný deň. Vandrovka do Šarkanovej diery. Znie to záhadne, však? Je to ale iba názov neďalekej jaskyne. V tme sa veru nepohybuje najľahšie, tí inteligentnejší si svietia pod nohy. Cestou späť sa gúľajú nekonečnou lúkou a zastavujú až pred otvorenými dverami autobusu. Veliteľ velí na ústup. Niektorí zaspávajú ešte skôr, ako si sadajú na sedadlá, ostatní majú meškanie niekoľko desatín sekundy. Popri driemaní v teple autobusu si triedia všetky svoje zážitky. A veru majú čo robiť. Veď toho bolo oveľa, ale naozaj oveľa, oveľa viac, ako sa zmestí do jedného článku v školskom časopise...  

Matej Maličký (III.C)