Standing ovation na záver hovorí o všetkom

     Pod stromom víl zjavil sa anjel a potvrdil dávne proroctvo: „Z náruče stromov zahalené závojom hmly vyjde vojsko, na čele ktorého bude stať panna. Tá panna bude odomykať brány miest, od ktorých Francúzsko stratilo kľúče, až kým neodomkne bránu Remeša a nevloží korunu do rúk kráľa.“

     Bezmála 600 rokov starý príbeh Jany z Arku je azda každému dobre známy. Hrdinka za svoju slávu vďačí krátkemu životu plného odhodlania plniť posolstvo od Pána. Práve preto sa však jej život končí obvinením z čarodejníctva a smrťou upálením na hranici. Vďaka svojmu hrdinstvu v storočnej vojne proti Anglicku sa navždy stala hrdinkou Francúzka.

     Stredoveký príbeh sa stal legendou, ktorého jadro je ale pravdivé. Inšpirovalo sa ním množstvo umelcov rôznych žánrov. My, „kukučinkári“, sme si nechceli nechať ujsť jeho spracovanie do muzikálovej podoby prešovským Divadlom Jonáša Záborského. Poviem vám, ako sa nám toto predstavenie páčilo.

     Francúzsko sa v období stredoveku nachádza v storočnej vojne s Anglickom. Pomaly už stráca nádej na víťazstvo, keď tu zrazu prichádza pastierske dievča. Obyčajná dievčina približne v mojom veku. Od malička počúvala „Božie hlasy“. Na prahu dospelosti jej povedali, že je vyvolenou zachrániť Karola VII. – nekorunovaného kráľa Francúzska. A ona ich počúvne...

     Všetko sa začína ostrihaním si dlhých dievčenských vlasov. Pred kráľa predstupuje v šatách chlapca, ktorý jej krátko predtým vyznal lásku, ale ona jeho čisté city v záujme plnenia žiadosti „Božích hlasov“ odmietla. Vyvoláva to vo mne zmiešané pocity. V Janiných očiach som videla oheň a odhodlanosť, v gestách až takmer šialenosť. Povedzme si na rovinu, koľko z nás, dievčat, by sa v súčasnosti vzdalo svojich vlasov, života bez muža po svojom boku, aby celý život bojovalo a obetovalo sa za svoju krajinu?

     Odvolávala sa na hlasy od Boha a plnila svoje poslanie. Ešte pred krátkym časom demoralizované francúzske vojsko viedla od víťazstva k víťazstvu. Úspechy však prinášajú závisť. Poznáme to. A nebolo to veru inak ani v minulosti. Vlastní ju nakoniec zradili. Začali vyhlasovať, že „Božie hlasy“ sú hlasmi diabla. Nakoniec sa jej život končí v devätnástich rokoch odsúdením za kacírstvo na hranici.

     Prečo musela zomrieť taká mladá? A stálo jej to za to? Je jej životný príbeh niečím aktuálny aj pre nás? Je to viera vo vlastné schopnosti, ktorá z nás môže urobiť hrdinov? Má význam ísť aj za cenu straty života za svojím snom?...

     Mnohí z nás sa možno vcítili do roly našej rovesníčky Jany a kládli si tie isté otázky. Z tejto emotívnej inscenácie si určite každý z nás odniesol nejaký odkaz. Som presvedčená, že väčšina pozitívny.

     Osobne veľmi kladne hodnotím skvelú voľbu dramatického žánru. Muzikál je forma, ktorá zasiahne nielen ucho diváka. Hudba vytvárala príjemnú atmosféru. Javisko však bolo naplno využité aj skvelými tanečníkmi v dobových kostýmoch, ktorí striedali prvky baletu s folklórom. Herecké i spevácke výkony boli maximálne presvedčivé. Nadšený aplauz plného hľadiska a záverečné standing ovation publika hovoria samé za seba.

                                                                                                              Debora Neubellerová (III.B)