Vecí zo dňa na deň pribúdalo, naše srdcia mäkli. „Neveril som, koľko toho naši spolužiaci a učitelia priniesli. Milo nás to všetkých prekvapilo. Teraz už vieme, že námaha, ktorú sme vynaložili, stála za to,“ hovorí Ivo Pukluš (II. B), ktorý sa podieľal na organizovaní zbierky.

     Čo sa dialo s pomôckami potom? Všetko sme to roztriedili do škatúľ a naložili do auta. Ledva sa to všetko pomestilo. Pani riaditeľka Beáta Taylorová spolu s podpredsedníčkou nášho študentského parlamentu Natáliou Šifrovou (II. C) s tým odcestovali do Prešova. Natália nám povedala: „Všetko prebehlo hladko. Veci prišli v poriadku a úsmev na tvári pána riaditeľa urobil aj náš deň krajším. Pribalili sme aj milý kreslený odkaz od našich primánov. Ten ešte zahreje nejedno srdce.“

     Ďakujeme! Áno. Tebe, čo čítaš tieto riadky.

     Ďakujeme! Za každé pero, papier, či pravítko.

     Ďakujeme! Za  každý úsmev, ktorý ste vyčarili.

     Ako povedal francúzsky renesančný mysliteľ Michal de Montaigne: „Osoh z priateľskej pomoci, je pomoc sama.“

     Nezabudnime na to ani v týchto časoch.

Zuzana Guzyová (III. C)