Galileov teplomer už nie je záhadou, vieme, čo drží hviezdy pokope

     Cesta vlakom s triedou je azda najlepší a najzábavnejší spôsob dopravy na školskú exkurziu. A práve ňou sa pre nás začalo dobrodružstvo spoznávania vecí záhadných, poučných, ale aj zábavných.

     Ani sme sa nenazdali a boli sme v Košiciach. Po vlastných sme prešli do Steel Parku – kreatívnej fabriky. Bolo to prekvapivo celkom blízko. No a tam už nás čakali naši sprievodcovia a inštruktori.

     Rozdelili sme sa do dvoch skupín. Prvá skupina skúmala Galileov teplomer, ktorý sme sa následne pokúšali „opraviť“. No princíp, na ktorom je založený, nebol veru vôbec jednoduchý. Ale samozrejme – zvládli sme to.

     Druhou aktivitou bolo fotenie pohyblivých objektov. Snažili sme sa odfotiť „kvalitným“ fotoaparátom pohybujúce sa objekty. Najprv sme fotili bežiacich ľudí, následne prototypy vrtúľ...

     Potom sme sa pobrali na návštevu košického observatória. To je hneď na námestí, takže sme nemuseli ísť ďaleko. Samozrejme, aj tam sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých vecí. Napríklad o hviezdach, že ich pokope drží vlastná gravitácia. Vyvrcholením bolo pozorovanie kráterov na Mesiaci.

     No a to už bol koniec nášho edukačného programu v Košiciach. Teraz nasledoval náš vlastný. Či to už bol „mekáč“, Aupark, prechádzka krásnym námestím alebo poobedňajšia kávička... Stretli sme sa na vlakovej stanici. Úspechom bolo, že sa nikto nestratil.

     Vo vlaku sa potom mohla začať tretia časť nášho výletu. V jednom kupé bola nahlas pustená hudba, v druhom sa hrali karty alebo čítalo, ba dokonca aj debatovalo. Naše cestovateľské dobrodružstvo sme skončili, až keď sme vystúpili z vlaku v Poprade.

     Táto exkurzia nebola len zaujímavá, ale aj zábavná, preto sme si ju všetci veľmi užili. Ďakujeme pani učiteľkám Daniele Kopinskej a Zuzane Tobisovej za jej zorganizovanie. A už sa tešíme na ďalšiu.

Katarína Závacká (sekunda)