Poďte, prevediem vás po Švajčiarsku

     Blíži sa toľko očakávaný koniec školského roka. Čas šprintu do cieľa. Za dobrými známkami na vysvedčení. Ale aj čas výletov, exkurzií, spoznávania aj čohosi iného ako múdrostí z učebníc. Chcem sa s vami podeliť o svoje nádherné zážitky z jednej takejto akcie. Poďte, zoberiem vás... Kam? Čítajte, uvidíte...

     Pobalení. Vychystaní. Plní očakávaní. S plnými batohmi a kuframi nedočkavo vyčkávame na autobus v Liptovskom Mikuláši, kde sme začali našu cestu za... poznaním.

     Štyridsať žiakov a štyria učitelia. Presne štyridsaťštyri zvedavých myslí, ktoré po nastúpení do autobusu do skorých ranných hodín vzrušením z očakávaného a nekonečnou zvedavosťou neúnavne zaháňajú spánok.

     Či sme chceli alebo nie, nakoniec sme predsa len všetci ponechali noc, aby nás vzala do svojej náruče a prikryla nám viečka nepokojným spánkom. Avšak keď sa tma a noc vzdali svojej vlády a vystriedal ich jas a deň, prebudili sme sa do hornatej krajiny – Švajčiarska.

     Po 18-hodinovej ceste sme si konečne mohli poriadne ponaťahovať skrehnuté svaly. Dosiahli sme našu prvú zastávku, ktorou sa stalo vedecké múzeum Technorama v mestečku Winterthur. Práve tu sa aj tí najstarší z nás vrátili do detských čias. Nikto sa ani na chvíľu neostýchal a nedočkavo sa vybral k najbližšej fyzikálnej hračke.

     Tornáda. Blesky. Optické kúzla. Modely lodí či drevených strojov. To všetko nás dokázalo uchvátiť na celé hodiny. A verte či nie, mnohí z nás by tam pobudli omnoho dlhšie, pretože ani po štyroch hodinách strávených v tomto unikátnom múzeu sme si neprezreli a nevyskúšali všetky exponáty. To jednoducho nebolo možné.

     Čakala nás totiž ďalšia zastávka – najväčšie európske vodopády Rheinfall neďaleko Schaffhausenu. Popri hrebeňoch alpských velikánov sme precestovali zvyšok dňa, až sme sa dostali za francúzske hranice, kde sme sa ubytovali. Hoc sme boli všetci vyčerpaní, nikto neodmietol neskorú prechádzku spojenú s večerou v neďalekej reštaurácii.

     Ani sme sa nenazdali a opäť bolo ráno a my sme polomŕtvi od únavy a spánkového deficitu opäť sedeli v autobuse na ceste za ďalším poznávacím bodom nášho zájazdu – do švajčiarskej metropoly Bern.

     V hlavnom meste Švajčiarska sme zažili kultúrny šok. Toľko nádhery pokope na jednom mieste nás úplne omámilo. Z vyhliadky sme mali možnosť vidieť celú tu krásu pokope. Historické budovy mesta v jemnom objatí majestátnej rieky Aare dávali celému výhľadu nádych neskutočnej romantiky.

     Pri prechádzke po jednom z námestí tohto prekrásneho mesta sme mali pocit, že práve tu sa plnia sny. Obrovské veže kostola sa dotýkali hviezd... Jedenásť fontán s vlastnou históriou... Viac ako sto múzeí...

     Jedno z nich sme mali možnosť navštíviť. A veru nie hocijaké! Ale rovno Einsteinovo múzeum. Tu sme sa dozvedeli množstvo zaujímavostí o tomto veľkom fyzikovi. Nielen ako o vedcovi, ale aj ako o človekovi, o jeho detstve, o jeho žene, deťoch...

     Exkurzia pokračovala v známej čokoládovni Cailler. Vošli sme do krajiny zázrakov. Poznáte históriu tejto neprekonateľnej maškrty? My už áno! Od dávnych aztéckych obradov až po výrobu čokolády v tejto svetoznámej firme. Na konci prehliadky sme mali možnosť ochutnať zo všetkých lahodných dezertov. No mňam...! A ak ste nepochopili, tak pre istotu ešte raz: MŇAM!!!

     Našou poslednou zastávkou v tento deň bola návšteva syrárne Gruyères, kde nám vysvetlili, ako prebieha celý proces výroby syra.

     V posledný deň našej exkurzie sme preskúmali krásnu a dominantnú Ženevu. Mestskou električkou sme sa presunuli do jej centra, kde nám náš sprievodca postupne odhaľoval históriu tejto domény. Videli sme najstarší ženevský dom. Park, v ktorom bola zavraždená slávna bavorská princezná, rakúska cisárovná, česká a uhorská kráľovná Alžbeta Bavorská. Že kto je to? Určite ju poznáte pod prezývkou Sissi. Však ste si spomenuli? Navštívili sme katedrálu Saint Pierre, ktorej stropy sa dotýkali oblakov. Videli sme prekrásne Ženevské jazero, na ktorom sa grandiózne plavili labute a najväčší vodomet v Európe striekajúci vodu do výšky 140 metrov.

     Hoci sme boli všetci unavení, zvedavosť naďalej víťazila. Plní nedočkavosti sme sa vybrali do poslednej zastávky našej exkurzie. Zastávky, ktorá bola zlatým klincom našej cesty. CERN v Meyrine. Jeden z vedcov tohto unikátneho medzinárodného vedeckého ústavu nás zasvätil do tajomstiev časticovej fyziky. Dostali sme jedinečnú príležitosť pozorovať na monitoroch dve z najzaujímavejších zrážok protónov vodíka, ktoré prebehli 400 m pod zemou.

     Na dlhú cestu domov sme nastupovali plní eufórie. Precestovali sme približne tritisíc kilometrov, aby sme zažili niečo, čo nás nesmierne obohatilo. Naplnilo zážitkami. Poznatkami. Vedomosťami... Precestovali sme cez štyri krajiny, aby sme zažili niečo takéto nezabudnuteľné. Zážitky, o ktorých budeme rozprávať nielen vám – našim spolužiakom, ale aj svojím rodičom, prarodičom. A určite niekedy aj svojim deťom, či vnúčatám...

                                                                                                       Kristína Bendíková (III.C)