...veď nechceme sa predsa vtopiť

v to driemajúce ľudské plemä,

v zakliaty živý les.

     Jasné, chceme žiť. Naplno. Hýbať sa. Užívať si ten cval života. Ísť si s kamošmi zahrať futbal, prebehnúť sa v lese, vstrebať trochu adrenalínu na bicykli či kolieskových korčuliach, zaplávať si. Konečne by som sa mal ísť pozrieť do tých kopcov, ktoré nám bránia vo výhľade na sever i na juh. Ľudia hovoria, že sa vraj volajú Tatry.

     Určite si prečítam normálne knihy, nie učebnice. Ja viem, v knižniciach budú určite fronty prázdninujúcich túžiacich po dobrej knihe. Ale veď sa nemám kam ponáhľať. A potom – aj v takom rade na knihy sa dá porozprávať trebárs aj s náhodným známym. A možno tam stretnem niekoho, koho budem môcť pozvať do kina...

     Cŕŕŕŕŕŕŕń...

     Jáááj! To nie je školský zvonec. To je ten prekliaty budík. Už zase vstávať! Našťastie na najbližšie dva mesiace poslednýkrát takto uprostred najsladšieho spania. A čo sa mi to stihlo medzi dvoma zazvoneniami snívať za nezmysly? Ani sa mi nechce o tom rozmýšľať. A musím si čím skôr pozrieť schránku, čo mi napísali v noci moji priatelia. Nie, nepoznám ich osobne, ale na tom predsa vôbec nezáleží. Hlavne, že mi lajkujú statusy. A to ešte len uvidia teraz, keď nebudem musieť trčať celé predpoludnie zavretý v škole, ale budem môcť tvoriť. A konečne budem mať čas aj na tie nové hry.

     Že je vonku pekne? Že svieti slnko? Že s kamarátmi som si naživo pokecal niekedy vlani? Že v Tatrách som bol najďalej v Smokovcoch? Že vlastne ani neviem, kde je mestská knižnica? Veď som aj tak doteraz neprečítal ani Smelého Zajka. Že do lopty neviem ani poriadne kopnúť? Že bicykel a kolieskové korčule žerú v pivnici prach a hrdza? Zato tablet je ošúchaný jedna radosť...

     Nuž veru, čakajú ma dva mesiace sladkého hlivenia, deväť týždňov pricucnutý k displeju, šesťdesiatpäť dní bez... bez čoho vlastne?

     Cŕŕŕŕŕŕŕń...

     Nie, to nie je zvonenie na koniec školského roka. To nie je ani zvonenie budíka. To je zvonenie, ktoré by ťa malo naštartovať do skutočného (!) žitia. Nie prežívania. ŽITIA! Máš pred sebou dva mesiace, deväť týždňov, šesťdesiatpäť dní, ktoré budú patriť iba tebe. Ži!!!

     Krásne aktívne prázdniny!