Čo videli naše oči, čo cítili naše duše (19. február 2016)

     V stredu 3. februára sa naša neveľká skupinka odvážlivcov vybrala na jedno z najväčších dobrodružstiev v svojom živote. Keď sa lietadlo odlepilo zo zeme a preťalo nočnú oblohu, všetci sme boli nadšením bez seba. Náš let mal jasný cieľ - Londýn.
     Jedno z najkrajších miest na svete. Už len samotný vlhký vzduch v našich dýchacích cestách a anglické slová v našich ušiach z nás vymazali únavu z nekonečnej cesty. Sotva sme sa vybalili a trochu si zdriemli, už sme opustili penzión, v ktorom sme bývali, aby nás naše nohy odniesli na prvú zastávku v tejto metropole - The Tower of London. Samozrejme, nemohli sme vynechať jeden z najznámejších mostov - The Tower Bridge, cez ktorý sme prešli s neskrývaným úžasom.
     A čo by to bol za výlet do Londýna, keby sme nezhliadli Shakespearovo divadlo - The Globe Theatre? Mohli sme tak vidieť miesto, kde sa hrali premiéry tohto azda najznámejšieho dramatika svetovej histórie.
     Poobede sme vystriedali betón za kúsok prírody v Hyde Parku. Bola to príjemná zmena oproti chaosu v centre mesta.
     Po malej prechádzke sme prišli k Marble Arch, oblúku, ktorý bol pôvodne navrhnutý pre Buckinghamský palác, ale pre svoju nedostatočnú šírku ho neskôr premiestnili na miesto neďaleko tzv. Speaker's Corner v Hyde Parku.
     Nasledoval vytúžený rozchod na Oxford Street – najznámejšej nákupnej ulici v Londýne, takže si každý prišiel na svoje. S taškami plnými suvenírov a darčekov sme sa spokojní a vyčerpaní vrátili do penziónu, kde sme zaspali tak rýchlo, až sme si to ani nestačili uvedomiť.
     Nasledujúci deň sme sa vybrali k Buckinghamskému palácu. Usmialo sa na nás šťastie a stihli sme tam prísť práve včas, aby sme si mohli pozrieť turisticky obľúbenú výmenu stráží. O pár minút sa to tam hemžilo toľkými ľuďmi, až sme mali problém dostať sa preč. Pokračovali sme obhliadkou Horse Guards, Westminsterského opátstva, svetoznámeho Big Benu, neďaleko ktorého sa obrovské London Eye dotýkalo oblakov.
     Obchody a stánky v Covent Garden sa taktiež tešili našej návšteve. Obzvlášť preto, že sme tam nakúpili ďalšie kopy suvenírov.
      Metrom sme sa odviezli až k námestiu, ktoré má čestne vyslúžené miesto na zozname najkrajších námestí Londýna - Trafalgar Square. Práve tam sme sa nechali pohltiť umením - v Národnej galérii. Vibrácie umeleckých diel nám dodali dostatočnú inšpiráciu na nápady pre naše vlastné.
     V sobotu sme mali na prvý pohľad krátky program. "Len" dve múzeá. National History Museum a Science Museum. Tieto múzeá nás však naučili toľko, koľko sa zmestí do vzdelávacích plánov aj na celý rok. Dokonca
aj takí z nás, čo neobľubujú učenie, si našli niečo, čomu ich zvedavosť nemohla odolať.
     Večer sme si stihli ešte obzrieť slávnu Shaftesbury Avenue, kde sa odohrávala aj scéna z filmu, ktorý azda všetci poznáme – Harryho Pottera.
     S východom slnka sme sa prebúdzali do nášho posledného dňa v Londýne. Kufre zbalené, izby vypratané. Posledná zastávka – St. Paul's Cathedral. Z dych vyrážajúceho vnútrajška nám padli sánky. Nachádza sa tam aj tzv. šepkajúca galéria (Whispering Gallery). Dostala svoje prezývku po vlastnosti svojej konštrukcie - šepot na jednej strane galérie je počuť aj na protiľahlom mieste.
     Zbytočne by sme sa pokúšali vtesnať všetky naše zážitky do slov - je to nemožné. Z internetu sa človek nič nedozvie. Nebude vedieť, aké nádherné to mesto v skutočnosti je, kým ho nepocíti na vlastnej koži. Samozrejme, že sme sa snažili zaznamenať do našich fotoaparátov čo najviac. Nikto však naozaj neuvidí, čo videli naše oči. Nikto nepocíti, čo cítili naše od radosti rozžiarené duše. Každý z nás má možno stovky fotiek vo svojom fotoaparáte, ale milióny spomienok v svojom srdci.
     Ďakujeme pani učiteľke Andrei Kozubíkovej a pánovi učiteľovi Tiborovi Hudákovi za tento nezabudnuteľný výlet. Splnili ste vytúžený sen nejednému študentovi.

     Ďakujeme!

                                                                                                                            Nikola Müllerová (III.B)