Už niekoľko mesiacov žije azda celý svet v „smogu“ reklamy, ktorá sa tvári, že propaguje čosi, čo má byť na oslavu Tvojho narodenia. Ešte ani poriadne nedohoreli sviečky na hroboch na Pamiatku zosnulých a už sa to zo všetkých strán na nás sypalo. Retardovaný zelený panáčik každú chvíľu na mňa z televízora kričí (asi ma považuje za seberovného), že mi predá najvýkonnejší počítač, najtenší „ajfón“, najlepší tablet. Všetko za najvýhodnejšiu cenu. Sporo oblečená blondína vyvaľujúca sa na kope piesku ma z obrazovky presviedča, že najväčšiu radosť urobím svojim blízkym tým, že ich zoberiem na najexotickejšiu dovolenku kamsi do Tramtárie. Niet lepšieho darčeka pod stromček, ako najvýkonnejší model najnovšieho auta s najnižšou spotrebou. 

     Naj..., naj..., naj...

     Povedz, Ježiško, to naozaj si chcel, aby takto vyzerali oslavy Tvojho narodenia?

     Ja viem, veľká vec si žiada veľkú oslavu. Tvoje narodenie bola mimoriadne veľká vec. Žiadalo by si to veľký darček. Ale čo je vlastne veľký darček? O čom by vlastne mali byť nadchádzajúce sviatky? O zasypaní svojich blízkych predmetmi, ktoré už o pár dní stratia svoju výnimočnosť?

     Ježiško, Ty si sa narodil z lásky. Na svet si prišiel rozdávať lásku. Povedz, prečo to ľudia vymenili za matériu? Veď len sa pozri na parkoviská pred nákupnými centrami. Pozri sa na tie vrchovato naplnené nákupné vozíky plné nezmyslov od výmyslu sveta, ktoré ľudia tlačia pred sebou. Pozri sa na ich zachmúrené tváre, nervózne pohyby, stresujúce pohľady. To sa takto tešia na oslavu Tvojho narodenia?

     Započúvaj sa do ich debát. O čom hovoria? O tom, že nemajú peniaze. O tom, že musia ešte kúpiť to, tamto a ono. O tom, že všetko je drahé... Povedz, Ježiško, je naozaj drahé to, čo sa dá kúpiť?

     Je drahší mobil alebo radosť? Je drahšia luxusná dovolenka alebo pocit medziľudského pochopenia. Je drahšie auto alebo vzájomná láska? Podľa mňa vo všetkých predchádzajúcich prípadoch to druhé. Môžem to totiž nielen dostať, ale aj rozdávať ďalej. Nekonečne. Len tak. Nezištne. Nič ma to nestojí a urobí to všetkým dobre. Darujúcemu i obdarenému. Rodičom, deťom, súrodencom, priateľom... Ale však o tom by mali byť Vianoce, nie?

     Realita? Šikovne do seba nahádzať kapustnicu, rybu s majonézovým šalátom a ešte s poslednými makovými bobálkami v plných ústach a koláčmi v každej ruke sadnúť pred televízor či k monitoru počítača, paralelne sledujúc displej mobilu. Toto je tá radosť? Takto sa dostáva a daruje láska? Toto je to, čím oslávime Tvoj príchod na tento svet?

     Zastav to, Ježiško! Prosím Ťa, vráť trochu lásky medzi nás. Všetky rozžiarené neónové reklamy nákupných centier, všetky studené svetielka ohurujúcej výzdoby námestí, všetky gýčovito-infantilné blikačky anjelikov, padajúcich komét či sobov ťahajúcich sane rád vymením za teplo jedinej sviečočky, okolo ktorej sa stretnú ľudia rozdávajúci si navzájom dobro, pochopenie a lásku. A som presvedčený, že tým urobím najlepší kšeft. Toľko, koľko tým získam, nemôže nikto iný...

     Máme za sebou slnovrat. Obráťme sa konečne aj my. Späť k ľudskosti. Späť k dobru. Späť k láske. Tomu najväčšiemu a najkrajšiemu daru, aký môžeme dostať a dať ďalej bez toho, aby sme niečo stratili, aby sme o niečo prišli. Alebo viete o niečom ešte väčšom?

     Šťastné a veselé všetkým vám... a plné dobra, porozumenia a lásky!

                                                                     Redakcia VeTa eS Gé