Óda na Slovensko

Ó, Slovensko, rodisko moje!

Toľko krásy prinášaš mi ráno,

keď ma ovieva tvoj čerstvý vánok,

na tvoje vzácne perly hľadím, 

keď večer medom čaj si sladím.

V noci hviezdy odhaľujú tvoju krásu,

ja stratený som od úžasu.

Ó, Slovensko, môj rodný kraj!

Tá tvoja reč sťa perla drahá,

jej vznešenosť nad mraky siaha.

Snívať o tebe chcem, môj domov,

chcem objaviť čaro tvojich stromov.

Ó, Slovensko, moja pôda milovaná!

Korene v tebe navždy mám,

hoc´ ostal by som tu len sám,

kúzlo tvojich vôd chcem počuť navždy,

keď prechádzam sa v žiare slnka i v daždi.

Ó, Slovensko moje milované,

aké vzácne si mi samé....

Marianna Glevaňáková (kvarta)

List priateľom

     Drahí priatelia,

          je toho toľko toho, čo Vám musím povedať! Možno sa pýtate: „Ó,  Maverick, kde si bol tak dlho? Bolo nám bez teba smutno.“ 

     A moja odpoveď znie: Slovensko. Celý ten čas som bol na Slovensku.

     „Myslíš Česko-Slovensko?“

     Nie! Slovensko! Krásna malá krajina uprostred Európy. Slovensko sa s Českom rozišlo už pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Bol to smutný rozchod. Ale, priatelia, krajšiu krajinu som za celý svoj život nevidel! A to som toho videl mnoho... Hory siahajúce do nebies, dlhočizné rieky, jazerá, plesá, jaskyne...! Dokonca aj prales. A tí ľudia! Krásny, vysoký a štíhly slovenský ľud ma sprevádzal na každom kroku. Nie nadarmo sa vraví, že Slovenky sú najkrajšie. Tie ich okále! Keby som nebol ženatý, hneď si jednu vezmem!

     Moja cesta sa začala v slnečnom Poprade. Vraví sa mu aj „brána do Vysokých Tatier“. A bol som z neho nadšený. Pokračoval som do Vysokých Tatier. Priatelia, slovami ani nedokážem opísať svoje pocity. Ostal som v nemom úžase pri prvom pohľade na nekonečné končiare pokryté bielou vrstvou peria. Nemohol som si odpustiť skok do snehu. Vedeli ste, že tieto Tatry sú najmenšie veľhory sveta? Lebo ja nie. No aj tak tieto horské bábätká zanechali v mojom srdci obrovskú spomienku.

     Nový deň som pokrstil výstupom k jednému z horských jazier. Je ich tu množstvo a volajú ich plesá. Pohľad, ktorý sa mi pri Skalnatom plese naskytol, bol na nezaplatenie. Naozaj sa má čím pýšiť. Tí lenivejší si môžu cestu skrátiť lanovkou. Ja som si to vyšliapal po vlastných, a neľutujem ani jedinú minútu.

     Navštívil som aj dedinky na severe. Až tam naozaj zistíte, ako život pravých domácich vyzerá. Jednou z nich je aj skoro desaťkilometrová dedina uložená v doline a obklopená lesmi. Noc som nemohol premrhať spaním. Stačilo sa pozrieť na nebo. Bolo priam intergalaktické. Toľko žiarivých, jasných a padajúcich hviezd som v celom živote nevidel.

     Pobyt na Slovensku Vám môžem len odporúčať svojou malou dušičkou. Určite si so sebou nezabudnite niečo na zachytávanie spomienok. Lebo tie sa môžu zdať nezabudnuteľné, ale sú pominuteľné.

     Toto nebola moja posledná návšteva Slovenska – malej  krajiny s veľkým srdcom.

Mojim najdrahším priateľom, s láskou

Maverick.

Katarína Závacká (kvarta)