Starogymplácki turisti

     Druhý septembrový týždeň sme si vďaka účelovému cvičeniu spestrili aj my – prváci a kvintáni. Po upršanom utorku prišla nádherne slnečná streda a my sme ju využili na turistiku vo Vysokých Tatrách. Cieľom nášho výstupu bola Zamkovského chata, ktorá je ukrytá v ústí Malej Studenej doliny.

     Východiskom našej túry bola železničná stanica v Poprade, z ktorej sme sa električkou presunuli do Starého Smokovca. Počas tejto cesty sme mali poslednú možnosť načerpať energiu, poväčšine krátkym zdriemnutím.

     Ani sme sa nenazdali a už sme kráčali smerom na Hrebienok. Studený tatranský vzduch v spojení s rannými slnečnými lúčmi nás ihneď prebudil. Rýchle tempo nasadili športovci na čele našej výpravy. Ak sme si na začiatku mysleli, že je to len také počiatočné „hurá!“, čoskoro sme zistili, že sa veru vôbec nechystajú poľaviť. Krásne počasie nám umožňovalo vidieť a obdivovať to, čím sa naše Slovensko pýši – nebotyčné štíty našich hrdých tatranských velikánov.

     Po približne hodinovom stúpaní sme sa dostali k nášmu cieľu. Hovorí sa, že tatranský vzduch spôsobuje hlad, takže si určite viete predstaviť, ako sme sa s radosťou pustili do toho, čo sme si niesli v ruksakoch. Akoby švihnutím čarovného prútika boli zrazu naše batohy prázdne.

     Cestou naspäť sme stretávali veľa turistov, ktorí svoje cesty ešte len začínali. Pobavili sme sa na ich komentároch týkajúcich sa nášho nekonečného zástupu. Na chvíľu sme sa zastavili na Hrebienku a čoskoro sme sa opäť ocitli v Starom Smokovci v električke. Tá nepochybne prekonala rekord v počte cestujúcich. Myslím, že máme na čo spomínať nielen my, ale i ostatní cestujúci...

     Vďaka tejto túre sme si po úvodnom školskom strese aktívne oddýchli a keďže sme noví spolužiaci, opäť sme sa navzájom trochu viac spoznali.

                                                                                   Kristína Jančeková (I.C)


 

Séria účelových cvičení vyvrcholila pri Sliezskom dome

     My – druháci a sextáni, sme vo štvrtok 14. septembra pozbierali všetky svoje sily a vyrazili na účelové cvičenie. Cieľ bol jasný. Vyjsť z Tatranskej Polianky ku Sliezskemu domu - najvyššie položenému horskému hotelu na Slovensku. Stojí priamo na východnom úpätí Gerlachovského štítu, takže sme vedeli, že nás veru nečaká žiadna prechádzka.

     Už cesta hore pripadala mnohým z nás nekonečne dlhá. Príjemne hrejúce slniečko a predstava „hustej“ desiatej v ruksaku nás však hnali dopredu. Po necelých dvoch hodinách sme všetci viac-menej úspešne a bez vážnejších zranení vystúpili až na vrchol. Teda nie na vrchol Gerlachu, ale do cieľa našej túry.  

     Viete, aký nádherný výhľad sa nám naskytol? Naozaj to stálo za tú námahu. Aj keď vietor, ktorý fúkal, nás poriadne schladil, pohľady dole na Popradskú kotlinu nás hriali.

     Cestou naspäť sme už od vyčerpania viacerí ťahali nohy za sebou. Nakoniec sa však nenašiel azda ani jediný, kto by nebol spokojný s týmto krásne stráveným predpoludním.

                                                                            Emma Barilová (sexta)