Všetci pekne oblečení, vyvoňaní a dobre naladení sme sa už krátko po siedmej hodine začali schádzať pred jedným z popradských nákupných stredísk. O chvíľu už tam priplávali dva luxusné autobusy a naše dobrodružstvo sa mohlo začať. Ešte rýchlo podpísať „prezenčku“ a potom už hurá! do Martina!

Cesta ubehla rýchlo, trvala necelé dve hodiny. Autobus nás vysadil pred Slovenským národným múzeom.

K budove divadla to odtiaľ bolo naozaj len kúsok...

Na začiatok predstavenia sme museli ešte pár minút počkať vo foyeri...

... ááááá... dočkali sme sa. Už len nájsť svoje miesto a predstavenie sa môže začať.

     Pred našimi očami sa vyše dve a pol hodiny odvíjal príbeh tragédie žien (a ľudstva vôbec) počas druhej svetovej vojny (ale o tom napíšeme inokedy).

     Ísť do Martina a nepozrieť si aspoň základné pamätihodnosti mesta by bol hriech. A tak sme sa po predstavení boli pozrieť na pôvodnú budovu Matice slovenskej...

... súčasnú budovu Matice slovenskej a jedno z troch prvých gymnázií na Slovensku.

     A potom prišla na rad aj tá dlho očakávaná chvíľa. Rozchod! Konečne sme mali čas na malé občerstvenie! Najväčší rad vznikol pred „kebabingom“ (ako inak ). Keď sme sa znovu stretli pred autobusmi, čakala nás už len cesta domov.

     Verím, že sa všetkým predstavenie páčilo tak ako mne a všetci odchádzali s obrovským zážitkom. Možno sa ešte niekedy stretneme na ďalšom predstavení. Teším sa... 

Alexandra Švarcová (III.D), Sarah Stoličná (III.C)