No predsa toto:
To, čo je v nej, sú knihy. Normálne sa dajú vybrať a normálne sa dajú čítať. Môže tak urobiť každý, pre koho je „starý gympel“ domovskou inštitúciou. Skvelý nápad, ako sa dostať k zaujímavej literatúre. Slovenský barokový básnik Hugolín Gavlovič (áno, to je ten, ktorého dielo preberali prváci pred pár dňami/týždňami a maturanti si v týchto dňoch jeho tvorbu opakujú pred maturitami) vo svojej Valaskej škole... (okrem iného múdreho) napísal aj toto:

V knihách veliké poklady múžeš naleznúti, čo z nich vezmeš, to je stálé, nemúže zhynúti.

Nuž, veru, kniha – jeden z najúžasnejších vynálezov ľudstva – je teraz vďaka tejto zázračnej búdke každému k dispozícii. Stačí prísť, vybrať si nejakú, prečítať a VRÁTIŤ!!! Ak si to nezapamätáte, je to napísané aj na stenách búdky. Takisto je tam napísané, že ak máte doma nejakú knihu, ktorá vám po mnohonásobnom prečítaní už viac zavadzia ako treba, doneste ju a strčte do búdky. Možno sa niekto poteší.

Všetko je na dobrovoľnom základe a v súlade s prirodzenou cirkuláciou kníh. Výroba knižnej búdky, jej osadenie aj prvé knihy v nej boli poskytnuté škole ako dar. Úžasný dar! Každému je k dispozícii „veliký poklad“ ktorý „nemúže zhynúti“. Tak teda DOČÍTANIA! milí starogympláci!

                                                                                        Redakcia VeTa eS Gé