Máme –násť (skupinová charakteristika)

 

     Slovo tínedžer dokáže už len pri vyslovení donútiť niektorých dospelých zalomiť ruky. Ale sme naozaj takí hrozní?

     Verte nám, vieme si predstaviť, ako vyzeráme. Vieme, že keď kráčame po ulici, je nás skôr počuť, ako vidieť. Na sebe mávame oblečené veci, ktoré by nám naša stará mama najradšej hneď zobrala a pozašívala na nich všetky diery. Neustále zvierame v rukách telefón, oči nalepené na jeho malej svietiacej obrazovke. Vravíte, že nám svet uteká pred očami. My máme presne opačný pocit – celý svet je v našej hlave.

     Každá doba má svojich mladých. Ja som hrdá na to, že vám môžem predstaviť nás – aktuálne -násťročných. Budúcu generáciu.

     Svet sa ženie do záhuby, povedali ste si možno v tejto chvíli. Áno, pravda je, že máme veľa nedostatkov. Hudbu počúvame až príliš nahlas. Hlavne vo večerných hodinách. Nenecháme si poradiť. Každú chybu opakujeme aspoň päťkrát. Len tak – pre istotu. Naša pohodlnosť nemá hraníc. Veci, ktoré spravíme skôr ako v poslednej možnej chvíli, sa nám nerátajú. Celý život podriaďujeme škatuľke, v ktorej máme internet a niekedy nám realita a časopriestor naozaj „trošku“ unikajú. Možno práve preto nie je nič zvláštne vidieť nás niekde na ulici ponáhľať sa. Radšej totiž budeme dobiehať s vyplazeným jazykom, ako vyraziť o päť minút skôr. Všetkými týmito vlastnosťami „dospelákom“ občas dokážeme naozaj poriadne zakrútiť hlavy.

     A predsa z nás nakoniec vyrastú zodpovední dospelí. Možno budeme ešte lepší, ako ste vy – súčasní predstavitelia serióznosti. Teraz však ešte máme „právo“ na chyby a omyly. Hľadáme sa. Kto sme? Kam patríme v tomto sveta?

     Veru nie je ľahké byť naraz obľúbenou hviezdou z obľúbeného filmu, superkamarát, rebel, dobrý žiak a zodpovedné dieťa „akože“ bezchybných rodičov. Aj keď sa možno tvárime, že nám je všetko jedno, na niektorých veciach nám záleží. Naozaj! Niekedy až príliš. Máme veľa snov a snažíme sa plniť si aj tie na prvý pohľad nesplniteľné.

     Chceme, aby boli veci fér. Preto sa ozývame, keď vidíme nejakú neprávosť.  Aj tak sme však milí, možno dokonca milší k ostatným ľuďom, než ste boli v našom veku vy, terajší dospelí.

     Sme otvorení novým veciam. Milujeme vymýšľať ich. Snažíme sa meniť veci na tomto svete. Dobre, priznávame, že možno niekedy aj tie, ktoré by sme nemali.

     Záleží nám jednému na druhom a na kamaráta nedáme dopustiť. Veríme v rovnosť ľudí, a preto môžu byť v dnešnej dobe dievča a chlapec „iba“ kamaráti. A nič viac! A napokon robíme veci najlepšie, ako vieme, a nevzdáme sa, aj keď na prvýkrát nevyjdú tak, ako by sme chceli.

     O dnešnej mládež sa toho nahovorí veľa. Dobré aj zlé. No nech si vraví kto chce, čo chce, ja verím v našu generáciu a v to, že dokážeme byť viac ako len „mobilové deti“. Svet zažil už veľa mladých generácií. Vôbec si nemyslím, že by sme boli práve my najhorší.

     Hovorí sa, že mladí ľudia tvoria svet. Ak je to pravda, verím, že my – dnešní -násťroční – ho zmeníme k lepšiemu. Vychovali ste nás predsa vy – súčasní dospelí.

                                                                                  Emma Barilová (sexta)