Usmoklené štvrtkové ráno. Končiare našich Tatier sa topia v hmle. O pár minút bude osem. Pred bránou „starého gympla“ stoja skupinky pospávajúcich študentov. Čakajú ich dva dni spoločnej adaptácie. Sme to totiž my – prváci a kvintáni. Po chvíli už sedíme v autobuse a začíname sa postupne prebúdzať. Ak si myslíte, že v dôsledku slnečných lúčov, mýlite sa. Prebudila nás kľukatá cesta, s ktorou zápasil náš autobus.

     Vystupujeme pred penziónom niekde na konci obce Vernár. Tí šikovnejší si ihneď obliekajú pršiplášte. My ostatní hľadáme v ruksakoch dáždniky, no nie všetci úspešne. Potom nastáva chvíľa, keď môžete nájsť päť ľudí s úsmevom pod jedným dáždnikom. Áno, aj to je začiatok adaptácie.

     Po krátkom oddychu vo svojich izbách sa rozdeľujeme do skupín, v ktorých budeme pracovať s psychológmi. Dostávame zaujímavé otázky, ktoré odhaľujú osobnosť každého z nás. Už sme sa zoznámili. Teraz sa chceme spoznať. Je skvelé nájsť ľudí s rovnakými záľubami či celkovým zmýšľaním, poznať pocity ľudí v kolektíve. Počas spoločne stráveného dopoludnia sme sa o sebe dozvedeli rôzne niekedy prekvapujúce informácie.

     Obedujeme. Cez pariacu sa polievku hľadíme von oknom a kontrolujeme poveternostné podmienky. Konečne prestáva pršať. Po chutnom obede a následnom odpočinku sa vydávame na prechádzku po malebnej obci Vernár.

     Večer patrí aktivitám určeným na upevnenie si vzťahov v jednotlivých triedach. Každá trieda si tvorí erb, ktorý ju bude charakterizovať. Pokúšame sa zložiť hymnu. Jej verše sú však zatiaľ na úrovni našich oveľa mladších kamarátov. No my sa z vlastnej kreatívnosti tešíme čoraz viac. Našou poslednou úlohou je pripraviť si večerný program, ktorý spoločne predvedieme ostatným.

     Netrvá to dlho a my už spievame, tancujeme, smejeme sa na pripravených scénkach. No to, na čo nikto z nás nezabudne, je belgický tanec, ktorý sme sa naučili spoločne všetci prváci. Spočiatku patril do programu I.C a kvinty, no neskôr sme ho už tancovali všetci, ba dokonca aj viackrát. Tancujeme na parkete pod holým nebom. Veru tak sme nazvali parkovisko pred penziónom, ktorý nedisponoval tanečnou sálou pre približne 120 ľudí. No nám to vôbec neprekážalo.

     Náš druhý deň sa začal veľmi svižne. Po raňajkách sme privítali vedenie našej školy. Aby sme ukázali, že sme študenti žijúci aktívne už od skorého rána (hoci to tak v škole niekedy nevyzerá), pánovi riaditeľovi a pani zástupkyniam sme veselo zatancovali náš obľúbený „belgičák“. Po tomto rýchlom prebudení sme sa opäť pustili do práce s pani psychologičkami.

     Dva dni plné zábavy a vzájomného spoznávania sa ubehli veľmi rýchlo. Ďakujeme, že sme si aj prostredníctvom tohto kurzu mohli štúdium na novej škole opäť spestriť a vytvoriť tak lepšiu atmosféru v kolektíve.

Kristína Jančeková ( I.C )