Lenka Šlosáriková. Chodí do III.D. Je to dáma (chce sa nám to napísať s veľkým „D“), ktorá nezaujme len svojou krásou, charizmou, ale najmä svojím výnimočným hlasom.  Vôbec nepreženieme, keď povieme, že je to jedna z najlepších speváčok nielen v našej škole, ale vo svojej vekovej kategórii aj na Slovensku. Už ste ju mali možnosť vidieť a počuť všetci. Napríklad na začiatku tohto školského roka nás očarila svojím nádherným vystúpením na veľkolepom gala programe v popradskom Dome kultúry RATIO – STAR GYM, ktorý bol realizovaný ako „priamy prenos“ našej školskej TV GPUK. Spevom reprezentovala náš starý gympel aj na návšteve v družobnej škole v Prahe. Pred pár dňami spievala lúčiacim sa maturantom na slávnostnom odovzdávaní maturitných vysvedčení. Intonačne nádherne čistá, výrazovo očarujúca, hudobne skvelá. Dajme jej priestor porozprávať o sebe.

 

     So spevom som začala ako osemročná. Mojím veľkým snom bolo byť ako Hannah Montana, teda vlastne Miley Cyrus. Dokonca som chcela hrať na gitare ako ona. Myslím si, že to bol sen každého dievčaťa v mojom veku. Začala som chodiť na klasický spev, avšak v šiestej triede k nám prišla zastupovať pani učiteľka, ktorá práve študovala operu v Banskej Bystrici. Veľmi sa mi páčila nielen ako človek, ale aj ako spievala. Proste padla mi do oka hneď v prvom momente. No a práve vďaka nej som sa dostala ku klasickej hudbe a postupne som sa začala venovať opere. Uvedomujem si, že zatiaľ sa ešte len učím spievať. Veľmi ma to však baví.

     Vďaka našej starogymplácej francúzštinárke Eve Hudákovej som dostala možnosť zúčastniť sa na súťažiach Slávici z lavice a Spievam po francúzsky. Priznám sa, nevedela som, do čoho idem. Vedela som len, že tam budú súperky z konzervatórií, kde sa spevu venujú profesionálne. No a ja som medzi týmito takmer profesionálkami skončila druhá! Je to asi môj najväčší spevácky úspech v živote. Sú za tým desiatky hodín prípravy. Nielen speváckej, ale aj jazykovej. Veď ja po francúzsky vlastne neviem.

     Súťažila som s piesňou Céline Dion Si c'était à refaire. Na klavíri ma sprevádzala štvrtáčka Kristína Zaťurová. Aj jej patrí velikánske poďakovanie. Od jesene minulého roka, keď sme začali s prípravou, mi obetovala množstvo svojho voľného času. A to sa pripravovala na maturitu!

     Na samotnej súťaži sa mi veľmi páčila až nečakaná objektívnosť poroty. Nebudeme si zakrývať, na súťažiach takéhoto typu často ovplyvňujú výsledky konexie. Tu sa však hodnotil naozaj iba spev. Keď som počula svoje súperky, mala som ´malú dušičku´. Ich výkony boli nesmierne kvalitné, naozaj na vysokej úrovni. Keď vyhlasovali výsledky a zrazu povedali moje meno, že som druhá, myslela som si, že sa mi to sníva. Vážne som nečakala, že sa umiestnim tak dobre. O to som teraz šťastnejšia.

     Často dostávam otázku, aký by mal byť dobrý spevák. Myslím si, že by mu nemala chýbať skromnosť. Mal by vedieť uznať, že je niekto lepší a nepovažovať seba za najlepšieho. Najdôležitejšie je však určite to, aby tvrdo pracoval na sebe a malými krôčikmi sa neustále posúval vpred.

     Naďalej sa chcem venovať praktickému spevu i jeho teórii. Mojím snom je dostať sa na štúdium operného spevu na VŠMU. Viem ale, že dostať sa tam vôbec nie je ľahké...

 

     Budeme Lenke držať palce. Veď sny nie sú na to, aby sa snívali, ale na to, aby sa premieňali na realitu. Tak teda veľa šťastia, naša hviezdička!

 

                                                                                         Alexandra Švarcová (III.D)