O chvíľu vošla do učebne sextánka Sendy a prosila všetkých, aby sa upokojili. Nikto ju však neposlúchal. Nakoniec sme si však podľa jej pokynov posadali do kruhu a začali sme sa rozprávať o tom, prečo sme vlastne prišli do tejto školy. Postupne poprichádzali všetci a mohlo sa začať delenie do jednotlivých tímov. Každý z nás dostal farebnú stužku – boli sme zelení, bledomodrí, tmavomodrí alebo žltí. Potom sme dostali prvú úlohu – vymyslieť názov našej skupiny a nakresliť svoj erb. Doteraz však neviem, načo to bolo dobré. 

   
     Potom sme dostali matematický príklad, ktorého vyriešenie nás malo zaviesť do nám určenej učebne. Tam sme riešili ďalšiu úlohu, ktorá nás posunula ďalej. Postupne sme plnili ďalšie a ďalšie zadania. Asi najnepríjemnejšie bolo také, keď sme si mali šnúrku s kľúčom prepchať cez rukáv až ku ponožke a opačnou stranou naspäť. Potom sme začali zbierať indície, ktoré nás doviedli ku skrinke, v ktorej nás čakalo obrovské prekvapenie – velikánsky balík čipsov. 
     Nasledovalo premietanie filmu Baby šéf, ale skoro nikto to nepozeral. Ani mňa to nezaujalo a radšej som sa rozprávala v inej učebni so svojimi spolužiačkami a sextánmi. Už bolo veru poriadne po polnoci a naše debaty nemali konca. Samozrejme, pani učiteľkám sa to nepáčilo, pokúšali sa nás uspať. Chlapci už dávno zaspali, ale šesť dievčat nás ostalo hore až do pol piatej.   

    

       Nasledujúci deň nám pripravili program sekundáni. Rozdelili nás do tímov a našou úlohou bolo správne odpovedať na ich otázky. Čosi ako televízne Dobre vedieť. To bola tá vzdelávacia časť, po nej nasledovala zábavná. Najskôr sme mali čo najrýchlejšie zjesť kopec šľahačky, potom vtiahnuť dlhého kyslého hada do úst, nakresliť niečo po slepiačky, bez pomoci rúk predviesť nejaké povolanie a nakoniec absolvovať slalom so zviazanými nohami. 

    
     Obidve akcie boli super! Ďakujeme sexte, že pri nás nestratili nervy, a sekunde, že nám takto spestrili deň.

                                                                                 Lea Šóšová (príma)