Tak poďme na to! Zažili ste už niekedy moment, keď sa vaše sny môžu stať skutočnosťou? Moment, keď zabudnete na všetky svoje povinnosti? A práve moment , v ktorom si začnete užívať prítomnosť? Vyškriabať sa na vysokánsku rozhľadňu na Petříne, inými slovami na pražskú Eiffelovu vežu, nám dalo zabrať. Ale ten zážitok stál za to. Vidieť ako sa vám celé mesto rozprestiera pod nohami, vidieť to krásne bohatstvo naraz, vidieť ako na jednej strane Prahy prší a na druhej strane svieti slnko. Jednoducho niečo zázračné. Niečo, čo prekonalo všetky naše očakávania. Niečo, čo v nás zanechalo obrovskú stopu.

     Túlame sa cestou necestou spolu s kamarátmi z libeňského gymnázia. Prišli sme až ku krásnemu historickému rusínskemu kostolíku, ktorý sa vyníma uprostred odľahlého parku. Nikdy mi ani len nenapadlo, že v Prahe sa dá objaviť aj niečo z nášho blízkeho okolia. Dôkaz, že Praha je jeden obrovský zázrak.

     Nenechali sme si ujsť českú metropolu ani v čase, keď sa postupne ponárala do hlbokej tmy. V čase, keď to v uliciach začínalo naozaj žiť. V čase akcie a reakcie. Karlov most. Pražský hrad. Václavské i Staromestské námestie. Orloj. Národní aj Stavovské divadlo... A takto sme sa postupne túlali ulicami Prahy až do neskorej noci.

     Na druhý deň nás čakal hlavný bod programu – naše predstavenie slovenčiny, Slovákov, Slovenska. Všetko to bolo súčasťou Dňa jazykov. Naši pražskí partneri ho tentoraz venovali v rámci 100. výročia vzniku Československa práve našej krajine. Romi Ručková (IV.B) s Baškou Šebestovou (IV.C) sa obliekli do krásnych spišských krojov a predviedli, ako sa spievajú u nás na Spiši trávnice. Vtipnou formou predstavili aj naše nárečie. Lotka Krauszová (IV.B) predniesla mix básní od Miroslava Válka. A Katka Sterzová (IV.B) zaspievala pieseň Poslednýkrát od Dominiky Mirgovej. Na záver sa predviedli aj domáci gymnazisti, ktorí zaspievali dve slovenské populárne piesne v zborovej úprave – Spomaľ Katky Knechtovej a Modrá Jany Kirschner. Celé to malo úžasnú atmosféru.

     Náš pobyt v Prahe sa rýchlo blížil k svojmu koncu. Praha ako taká prekonala všetky naše očakávania. A preto aj vám, milí spolužiaci, radím – ak niekedy budete mať možnosť zúčastniť sa na takejto akcii, neváhajte. Choďte do toho! Spoznáte nielen Prahu, ale ešte viac - ľudí, ktorí tam žijú. A z vlastnej skúsenosti viem, že sú veľmi veľkorysí. 

Fotogaléria

                                                           Alexandra Švarcová (IV.D)