Day No 1

Prvé kroky vedúce k tichému, prírodou obklopenému centru, kde ti slovo „nuda“ jednoducho nemá šancu ani len zísť na um.

Ťažšie trasy, kopce, svahy vyžadujú kus námahy. Vraj – menšia túra na Vysoký vrch (824 m n.m.), ktorý sa rozprestiera nad obcou Poráč. Ako môže byť „menšia“ (!) túra na Vysoký (!) vrch?

No keď sa už raz do toho pustíš a zvládneš to, výhľad potom stojí za to.

Náš voľný čas vypĺňali stanovištia s rôznymi aktivitami.  Pri niektorých sme sa zapotili, pri iných získali nové zručnosti a preverili si presnosť  svojej mušky. Futbal, basket či volejbal?  Vo všetkom sme predsa machri.

Kto povedal, že ženy nevedia držať zbraň? Naším babám išlo strieľanie zo vzduchovky ako po masle .

Čo by to bol za kurz ochrany života a zdravia, keby sme si neprecvičili, ako správne poskytnúť  prvú pomoc.

Day No 2

Druhý deň sa niesol v znamení úloh, ktoré bolo treba splniť v skupinách. Jedna polovica tímu schytala náročnejšie pokyny: vyšliapať na vrch vleku, dopraviť sa do dediny a napiecť palacinky v dome miestnych ľudí. Druhá polovica ostala v areáli a zisťovala dôležité informácie o Poráči, vyskúšala si ďalšie aktivity, ktoré Poráč Park ponúka, vymyslela hymnu a vyrábala maskota skupiny. Lezecká stena potvrdila silu, logické myslenie a guráž našich tretiakov.

Ako prežiť v prírode? Ulov si niečo! Aj základy lukostreľby sa predsa naučíš na KOŽAZ-e.

Fantázii sa na KOŽAZ-e medze nekladú! Že máme urobiť maskota z piatich prírodných materiálov? No a čo? Žiaden problém!

Popoludní sme sa mohli sami rozhodnúť, ako si vyplniť voľný čas. Športové aktivity, spoločenské hry, plávanie, bowling, minigolf, prechádzky či len príjemné vyhrievanie sa na slniečku a sladké ničnerobenie? Je na tebe, čo si vyberieš. Pri prechádzke Poráčskou dolinou sme objavili...

Hádajte, kam sa podeli ľudia z týchto topánok? Neuhádli ste, však? Predsa hrajú v chatke spoločenské hry!

Minigolf zabral najviac času, no priniesol množstvo zábavy.

Day No 3

S tretím dňom pomaly prichádzal koniec nášho pobytu vo Volovských vrchoch. Záver teda tvorila trojhodinová túra, ktorá nás unavila natoľko, že najmenej polovica si stihla zdriemnuť už v autobuse smerujúcom domov.

KOŽAZ 2017 sa všetkým našim tretiakom nepochybne vryl do pamäti.  Domov sme sa vracali nielen so svalovkou z túr, ale aj s množstvom spomienok a zážitkov, ktoré sa, našťastie, nevytratia  tak rýchlo ako tá bolesť svalov.

Sarah Stoličná (III.C)