Nádherný viedenský vianočný ošiaľ
- 11.12.2018 08:42
Je deň po najsladšom decembrovom dni. Ešte ani ráno sa celkom neprebudilo... Nečudo, že autobus, ktorý nás vezie do jednej z najkrajších európskych metropol – Viedne, takisto ešte napoly spí. V polospánku prekonávame Čertovicu, už takmer zobudení vnímame zápach Slovnaftu, naplno však začíname dýchať až keď na nás zakričí tabuľa na bývalej colnici, že vchádzame do Rakúska.
Už len chvíľočka radostného napätia a preplnení očakávaním krásneho zážitku vidíme obrysy veľkomesta. Viedeň naplno otvára svoju náruč, aby si nás o chvíľočku naplno privinula a podržala vo svojom objatí až do neskorého večera.
Pokyny na úvod a môžeme sa vydať do krásnych viedenských ulíc. Prvou zastávkou bol Dóm sv. Štefana. Polhodinový rozchod väčšina z nás využila na nekonečné fotenie. Čudujete sa? Nemáte sa čomu! Veď čo na Viedni nie je fotogenické?
Následne sme sa vydali k hlavnému cieľu nášho celodenného výletu – vianočným trhom. Cestou míňame niekdajšiu rezidenciu Habsburgovcov – zámok Hofburg. Zaujme nás aj obrovský ružový zajac pri vstupe do metra.
Sme pri Wiener Rathaus alebo Viedenskej radnici. Vzduchom sa nesie vôňa vianočného punču. Dostali sme štvorhodinový rozchod. Celé štyri hodiny iba pre seba! Púšťame sa do objavovania vianočných stánkov. Po hodine už s hrnčekmi od dopitého punču, nafotenými fotkami a plnými žalúdkami sedíme na lavičke. Kam teraz?
Rozhodovanie netrvá dlho a vydávame sa na naše vlastné spoznávanie Viedne. S trochou krásneho strachu z blížiaceho sa dobrodružstva vstupujeme do nám neznámych ulíc veľkomesta. Netušíme, či potrafíme a či nám to stojí za problémy, ktoré môžu prísť, ale skrátka už sme raz takí. Pomocou domácich a sprievodcov sa dostávame na jednu z najkrajších ulíc rakúskej metropoly – Mariahilfer Strasse. Nie, nie sme tu zo starogymplákov sami. O chvíľu stretávame spolužiakov, ktorí mali rovnaký cieľ.
Fotíme, fotíme a... fotíme...
Pomaly sa musíme vrátiť späť na trhy. Už sa nemôžeme stratiť. Cestu nám ukazujú tisícky rozžiarených svetielok. Rozžiarených a šťastných ako my.
Sme pri našom autobuse. Čaká nás bezmála šesť hodín. Nekonečných šesť hodín cesty domov. Ani by ste neverili, ako rýchlo to ubieha. Autobusom znie jeden spevácky hit za druhým. Samozrejme, v našom podaní. Kým prídeme domov pod Tatry, skoro všetci strácame hlas. Ale úplne všetci si prinášame plný kôš nádherných spomienok.
Ráchel Svistáková (I.C) a redakcia VeTa eS Gé
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články