Pred pár dňami si pri príležitosti 100. výročia vzniku česko-slovenského plávania v Prahe bola ocenená ako najlepšia juniorka Slovenskej plaveckej federácie za rok 2018. Čo pre teba znamená toto ocenenie?   
„Všetky ocenenia sú pre mňa dôležité a vážim si ich. Čo iné môžem povedať, ako to, že som bola veľmi šťastná? Je to veľký úspech.“

V októbri minulého roka si sa zúčastnila na olympijských hrách mládeže v argentínskom Buenos Aires. Na 50 m motýlik si sa dostala až do finále, v ktorom si skončila ôsma. Skvelý výsledok! Bola to pre teba dobrá skúsenosť?
„Celé to bolo pre mňa jedna veľká skúsenosť. Finále som veru nečakala. Mojím cieľom bolo dostať sa do semifinále, teda medzi šestnásť najlepších. Postupom do finále som mimoriadne príjemne prekvapila aj samú seba. To šťastie ani neviem opísať...“

Tým si si vybojovala aj účasť na seniorských majstrovstvách sveta. V decembri sa uskutočnili v čínskom Hangzhou. Čo ti to dalo do života? Spoznala si nových ľudí? Stretla si svoje vzory?
„Keďže to boli majstrovstvá sveta seniorov, opäť to bola pre mňa jedna obrovská skúsenosť. Hlavne preto som tam išla. Taktiež som videla, na akej úrovni je svetové plávanie. Pochopila som, že musím ešte tvrdo trénovať, aby som sa k najlepším priblížila. Samozrejme, že som sa stretla so svojimi vzormi. Urobila som si s nimi pár fotiek.“

Koľko tréningov absolvuješ za týždeň a ako špeciálne si sa pripravovala na spomínané vrcholné podujatia?
„Týždenne mám jedenásť tréningov a denne naplávam zhruba osem kilometrov. Nejako extra som sa nepripravovala. Možno psychicky, aby som bola na štarte v pohode, keďže som taký malý, vlastne veľký ,stressman´.“ (smiech).

Keď si začínala s pretekárskym plávaním, myslela si si, že sa dostaneš na podujatia takýchto rozmerov?
„Nemyslela. Ale už keď som bola malá, dali sme si s trénerom jasný cieľ – olympijské hry. Tento sen sa mi už pomaly napĺňa, keďže som sa vlani dostala na olympijské hry mládeže. Takže dúfam, že sa mi tento sen vyplní.“

Aký bol v tvojej kariére najväčší zlom? Odkedy si začala plávanie brať vážnejšie?
„Od roku 2016. Mala som štrnásť rokov a už som sa dostala na svoju prvú juniorskú Európu.“

Čomu ťa plávanie najviac naučilo?
„Plávanie ma hlavne naučilo nevzdávať sa, bojovať a ísť si za svojím cieľom.“

Aký je tvoj plavecký vzor?
„Samozrejme, všetci vrcholoví športovci. Ale zo všetkých najviac moja staršia sestra. Vo všetkom mi pomáha a navzájom sa podporujeme. Taktiež je mi je v plávaní najväčšou podporou.“

Ako si už spomínala, máš sen zúčastniť sa na olympijských hrách. Myslíš si, že by si stihla už budúcoročné Tokio?
„Do Tokia sú veľmi ťažké limity. Aj keď budem stále na sebe pracovať, nemyslím si, že sa tam dostanem. Bolo by to na mňa skoro, pretože budem vtedy posledný rok juniorka. Ale keď sa to nepodarí v roku 2020, dúfam, že o ďalšie štyri roky už áno.“

Najkrajšie miesto, ktoré si vďaka plávaniu navštívila?
„Navštívila som veľmi veľa krásnych miest, ale najviac sa mi páčilo mesto Netanya v Izraeli.“

Dokázala by si si predstaviť svoj život bez plávania?
„Síce ma niekedy plávanie prestáva baviť a prichádzajú ,opúšťačky´, že už s tým seknem, ale neviem si predstaviť, čo by som robila namiesto toho. Asi by som bola bifľoška (smiech).“

A takto na záver, čo pre teba plávanie znamená?
„Celý môj život. Naozaj neviem, čo by som bez neho robila.“
 

zhovárala sa Ráchel Svistáková (I.C)