Nie nadarmo sa hovorí, že je to najvzácnejšia tekutina. Nevieme ju nijako vyrobiť, nevieme ju ničím nahradiť. Bez nej však život neexistuje. A nikto z nás nevie, kedy ju sám môže potrebovať na záchranu vlastného zdravia, vlastného života.

     V niekom už pohľad na injekčnú ihlu či vrecúška napĺňajúce sa životodarnou červenou tekutinou môže vzbudiť strach, ba až hrôzu. No iní majú v očiach radosť z toho, že pomôžu druhým. Len tak, nezištne. Bez čakania na slávnostné fanfáry, na potlesk či odmenu. S radosťou a oprávnenou hrdosťou na seba samých. U nás v starom gympli sa tentoraz našlo 42 takýchto hrdinov, ktorí prekonali samých seba a svoj strach.

     „Nie, nebála som sa, hlavne preto, že som darovala krv už tretíkrát. A určite prídem aj nabudúce. Mám veľmi dobré pocity z tejto akcie. A ešte lepší pocit aj sama zo seba,“  povedala nám jedna z odvážnych darkýň.

     „Priznávam, že zo začiatku som mal strach, ale potom to už bolo dobré. Nakoniec som rád, že som prekonal obavy a prišiel. Rád prídem aj nabudúce,“ pridal sa jeden z maturantov.

     Pamätajme, že táto dôležitá tekutina v ľudskom tele môže pomôcť zachrániť život. Preto by nikto zdravý nemal váhať a báť sa prísť, prekonať sa v prospech tých, ktorí možno nemali také šťastie. Nikdy nikto nevie, kedy bude takúto pomoc potrebovať aj sám.

 

                                                                                                       Ráchel Svistáková (I.C) a redakcia VeTa eS Gé