V Poprade nám pri nastupovaní do autobusov, ktoré nás odvezú do Martina, v minulosti pre Slovákov  mimoriadne významného mesta, svieti slnko. Centrum Turca nás však o dve hodiny neskôr víta nepríjemným studeným dažďom. Autobus parkuje pod Slovenským národným múzeom, my sa snažíme pomedzi dažďové kvapky dostať k divadlu.

     Vstupujeme dovnútra. Usádzame sa a čakáme na to, čo príde. Inscenácia sa začína optimisticky. Ferdinand a Lujza, dvaja mladí ľudia túžiaci po čistom vzťahu, musia však zrazu čeliť neprajnosti spoločnosti. Ferdinandov otec je významná politická persóna a na udržanie si postavenia neváha ani zlikvidovať lásku svojho syna k Lujze. Láska a politika veru nejdú dokopy. Konflikt dvoch generácií. Čosi, čo aj my zažívame. Máme inú predstavu o svete, živote, láske, ako naši rodičia...

     Príbeh na javisku smeruje ku tragédii. Ako v Rómeovi a Júlii do Shakespeara. Aj tu nakoniec obaja milenci spoločne umierajú. Nie, vôbec sa nehanbíme za slzičky, ktoré sa lesknú v očiach nejedného z nás.

     Vyše 200 rokov starý Schillerov príbeh je stále súčasný. Stále má aj nám, mladým, čo povedať. Láska v ňom súboj s úkladmi prehráva, ale odkaz pre nás je jasný – nedovoliť nikomu manipulovať s našimi citmi, neriešiť veci horúcou hlavou, nenechať iných rozhodovať za nás.

     Vonku stále prší. Máme necelú hodinku na zahnanie hladu. Opäť sa stretávame pred budovou divadla. Čaká nás ešte druhá časť programu. Dážď nám ho upravuje. Presúvame sa k budovám Matice slovenskej – tej pôvodnej z roku 1863, potom aj súčasnej. Prechádzame cez slávne Memorandové námestie popri budove jedného z prvých troch slovenských gymnázií – pamätáme si ešte zo „základky“, že tie zvyšné dve boli v Revúcej a Kláštore pod Znievom. Prekvapuje nás, že je to len nenápadná malá budova. V parku pred Maticou si prezrieme busty národných dejateľov. Hustnúci dážď nás však potom definitívne zaženie do autobusov.

     Posledné pohľady na Martin a my sa môžeme vydať domov. Slovenské hity v našom podaní znejú celou cestou. Pomaly vidíme obrysy Tatier a vystupujeme z autobusu. Lúčime sa a odchádzame domov spokojní s hlavou plnou zážitkov.

                                                           Ráchel Svistáková (I.C) a redakcia VeTa eS Gé