Slnko od svojho ranného vykuknutia spoza obzoru naznačovalo, že sa začína krásny deň. A naplnilo sa to do poslednej bodky. Popradská železničná stanica praskala vo švíkoch. Rovnaký zámer ako my mali totiž aj v iných miestnych školách a električka do Starého Smokovca veru dostala poriadne zabrať. Ale všetkých nás krásne doviezla až pod majestátne sa vypínajúci Slavkovský štít. Náš cieľ bol však oveľa skromnejší – vyšliapať k Zamkovského chate v Malej Studenej doline.

     Prvú etapu na Hrebienok sme zvládli jedna radosť. Trvalo nám to iba niečo vyše pol hodinky. Po krátkom oddychu a doplnení našich vyprázdnených žalúdkov sme mohli pokračovať na vrcholový bod našej túry. Za necelú hodinu sme to zvládli. Mnohí sa priznali, že prvýkrát v živote sa vďaka vlastným nohám dostali až tak ďaleko. Oddych na slniečku však padol dobre každému.

     Cesta späť bola oveľa ľahšia. Ani sme sa nenazdali a boli sme znovu v Starom Smokovci. Práve včas, aby sme stihli v rýchlosti zlízať zmrzlinu, vypiť posledné zásoby vody a už sme sa viezli do Popradu.

     Krásny počasie + krásne zážitky = krásny výlet. Azda všetci sme sa zhodli na tom, že to bolo oveľa lepšie, ako sedieť v škole. No a vraj nás čakajú ešte ďalšie akcie...

                                                                                                                              redakcia VeTa eS Gé