Ukázali sme, že starý gympel je modernou školou

 

     Neviem, ako to beriete vy, ale ja sa zvyknem na DOD, teda DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ, tešiť. Nielen preto, že v ten deň nesedíme v laviciach, ale najmä preto, lebo máme možnosť ukázať všetkým, ktorí prijmú pozvanie, čo všetko je v našom „starom gympli“ nové, moderné, netradičné.

     Aj tento rok sme my, žiaci spolu s učiteľmi, pripravili zaujímavé stanovištia, na ktorých sme uchádzačom o hrdý titul „starogymplák“ predviedli čo-to z jazykov, chémie alebo matematiky, umeleckých aktivít, pochválili sme sa technicky dokonale vybavenými učebňami, laboratóriami, telocvičňou...

     Našim možno budúcim spolužiakom sme ukázali naše reálne vyučovacie hodiny. „Počuli sme o tejto škole veľa dobrého, chceli sme sa presvedčiť, či je to naozaj tak,“ zareagovala skupinka chlapcov na našu otázku, prečo k nám prišli na DOD. „Páčilo sa mi. Krásna škola, veľmi pekný areál,“ tvrdili prakticky všetci. „Áno, určite by som chcela prísť sem študovať. Očakávam dobrú prípravu na vysokú školu a taktiež veľkú rozhľadenosť v živote,“ neskrývala nadšenie jedna z takmer tristo účastníkov.

     Nemôžeme celkom objektívne hodnotiť, pretože sme nestihli prejsť všetky stanovištia štyroch rôznych ciest – technickej, prírodovednej, spoločenskovednej a umeleckej. Keď sme sa však pýtali hostí na najsilnejšie zážitky, vyhrávala ruština a chémia.

     A aké je podľa nich štúdium v našej škole? „Videla som, že veľmi náročné. Ale už teraz viem, že sa to tu dá zvládnuť. Mám motiváciu, urobím všetko pre to, aby som sa sem dostala,“ uzavrela jedna z deviatačiek.

     My nemôžeme inak ako súhlasiť. Všetkým návštevníkom či už žiakom, alebo rodičom prajeme veľa šťastia pri výbere tej správnej školy. Našim spolužiakom a učiteľom veľmi pekne ďakujeme za odvedenú prácu a za to, že našu školu takto dobre reprezentovali.

 

Viktória Kostolníková (II. B)

 

DOD-čko pohľadom najstarších

 

    Deň otvorených dverí (DOD) spôsobil, že učebne, telocvičňu a chodby nášho starého gympla zaplnilo takmer 300 návštevníkov. Boli to nielen terajší deviataci a piataci zo základných škôl širokého okolia, ale aj ich učitelia alebo rodičia. Oslovili sme aj ich, aby sme získali komplexnejší obraz vnímania nášho DOD-u, ale aj to, ako títo skúsenejší vnímajú našu školu, jej učiteľov, žiakov...    

 

Ako na vás na prvý pohľad zapôsobila naša škola a jej priestory?

 

     „Veľmi pekne a dobre.“

     „Veľmi pekné priestory. Už tu študovali moje deti, odvtedy sa to však výrazne zmenilo k lepšiemu.“

     „Dobre. Veľmi pekné priestory.“

 

Zisťovali ste si pred DOD niečo viac o našej škole?

 

     „Nie, nie, nie, chcel som sa nechať prekvapiť. A podarilo sa vám to. Som príjemne prekvapený.“

     „Syn zisťoval. Ja to na záver len doklepnem.“

 

Rozhodujete sa pri výbere strednej školy skôr podľa vášho dieťaťa alebo na základe svojho názoru?

 

     „Nechávam konečné rozhodnutie na mojom synovi.“

     „Dávam viac na rozhodnutie mojich detí.“

     „Je to tak pol na pol. Ale verím, že sa dohodneme a rozhodneme správne.“

 

Myslíte si, že naša škola dokáže vaše dieťa dobre pripraviť na budúcnosť?

 

     „Dúfam, že áno.“

     „Myslím si, že áno. Je to dobrý štart na to, keď chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole.“

     „Podľa toho, čo som videl, určite áno.“

    

My teda dúfame, že naplníme očakávanie rodičov možno budúcich žiakov a budeme sa snažiť ich nesklamať.

 

Ráchel Svistáková (II. C)

 

Ako sme my, starogympláci, vnímali DOD

 

     Obavy? Neistota? Strach? Alebo až prehnaná suverenita a sebavedomie? Bezstarostnosť? Spokojnosť?

     Áno, toto všetko sme vedeli vyčítať z tvárí návštevníkov DOD v našom starom gympli. Tentoraz sme my, žiaci, boli v pozícii sprostredkovateľov informácií. Ako teda vnímali takúto pozíciu jej hlavní protagonosti?

     Všetci chceli ukázať to najlepšie z našej školy. Samozrejme, ich snahou bolo aj čo najviac aktivizovať možných budúcich spolužiakov. „S niektorými to šlo jednoduchšie, s inými zas nie,“ priznal sa jeden z našich aktérov. „Niektorí akoby všetky informácie sypali z rukáva, iní zase nevedeli ani základné učivo,“ pridal sa ďalší. „Do úvahy musíme brať aj strach, ktorý im bránil prejaviť sa. Sama som si spomenula, s akým stiahnutým hrdlom som tu bola na DOD-e pred dvoma rokmi,“ bránila nie najzhovorčivejších deviatakov jedna z terajších druháčok. „Síce ostalo veľa otázok nezodpovedaných, nemôžeme ale povedať, že by naši nádejní budúci starogympláci boli nejaké béčka,“ uzavrela mozaiku názorov jej spolužiačka.
     Deviatakom prajeme veľmi šťastia na Monitore a potom prijímačkách. Samozrejme, dúfame, že sa o rok uvidíme na chodbách tejto školy už ako spolužiaci. Veľa šťastia!

Viktória Grivalská (II. B)