V poslednú predvianočnoprázdninovú sobotu ráno sme sa takmer celá I. C zišli na popradskej železničnej stanici. Náš cieľ bol jasný: metropola Slovenska – Bratislava. Naše dobrodružstvo sa začalo dlhou, no zábavnou cestou vlakom. Vyše štyroch hodín sa celým vozňom ozýval náš smiech, radostný krik a vládla veľmi dobrá atmosféra.

     Z bratislavskej hlavnej stanice je to do rozhlasovej budovy RTVS doslova na skok. A tak sme si tam skočili. Známu „obrátenú pyramídu“ sme si však nechceli obzrieť iba zvonku. My sme normálne išli dnu, normálne sme sa vyviezli na 11. poschodie a normálne sme vošli do vysielacieho štúdia. No nenormálny zážitok! My sme na vlastné oči videli to, čo celé Slovensko mohlo iba počuť. Bol práve čas na športové informácie a tak sme videli debatu moderátorky Gabriely Angibaud so športovou redaktorkou Svetlanou Barátovou o pretekoch Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní vo švajčiarskom St. Moritzii a počuli hlas našej najväčšej lyžiarskej hviezdy Petry Vlhovej. Ukázali nám priestory, v ktorých sa nahrávajú relácie, aj miestnosti spravodajských redakcií.

     Byť v Bratislave a nejsť na vianočné trhy? No ešte to! A tak sa cez známu Grassalkovichovu záhradu popred prezidentský palác presúvame až do centrovatého centra našej „krásavice na Dunaji“. Už sa pomaly začína stmievať. Tak ešte jedno rýchle foto pred historickou budovou Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí a potom už hurá! do tlačenice pri desiatkach stánkov so všetkým možným.

     Do začiatku hlavného programu nášho výletu – divadelného predstavenia ostávajú ešte necelé dve hodiny. Väčšie nákupné stredisko ako Eurovea asi na Slovensku nie je a tak ešte nakukneme doň. Stihneme minúť takmer všetko, čo sme ráno dostali do peňaženiek.

     SND je rovno oproti, stačí prebehnúť cez cestu. O 19.00 h sa začína predstavenie Pred západom slnka. Sedíme v prvých radoch hľadiska. Takmer sa môžeme dotknúť hercov na javisku. Pred nami sú hviezdy ako Martin Huba, Emil Horváth, Tomáš Maštalír, Táňa Pauhofová, Diana Mórová, Emília Vášáryová, Jozef Vajda a ďalší. Po takmer troch hodinách, ktoré ušli ako mihnutie okom, niekoľko minút celá sála stojí a tlieska. Neskrývame slzy v očiach ani úsmev na perách. Videli sme naozaj špičkové predstavenie.

     No a teraz už „len“ cesta domov. Na stanicu šliapeme rýchlym krokom, aby sme to stihli. Nakoniec v pohode celých päť minút pred odchodom rýchlika nastupujeme do nášho preplneného vagóna. Ešteže máme miestenky, inak stojíme až do Liptovského Mikuláša. Radosti už bolo menej ako ráno. Ale vo vzduchu bolo cítiť spokojnosť a občas počuť tiché chrápanie.

     Sme naspäť v Poprade. Slnko sa chystá o chvíľu vyjsť. My sa chystáme do postelí...

     Vytvorili sme si nezabudnuteľné spomienky, utužili naše starogymplácke triedne vzťahy. No v prvom rade sme si celý deň nesmierne užili. A už teraz premýšľame, čo podnikneme nabudúce.

                                                           Anna Mária Pavolková (I.C) a redakcia VeTa eS Gé