Lucia Fedáková (oktáva) sa rozhodla pre netradičný spôsob osvojenia si tohto hrôzu naháňajúceho učiva – sadla si a vymyslela básničku, v ktorej dokonale využila daktyl (–UU) a trochej (–U). A obsahom k tomu pridala čosi pre našu Zelenú školu. Bola by škoda nechať to v zásuvke. Tu jej skvelý výtvor máte:

Lucia Fedáková: Duchovia skál

V prastarej pukline veľkej skalnej                                   

žijú si duchovia doby dávnej.                                         

Otázky ľudského svetobytia                                           

na tieto odpoveď dobre vedia.                                        

 

Slovanské príbehy vravia o tom,

dobre tí vedia čo bude potom.

S prírodou či ľudskosť bude spätá,

veštia tu z kamienkov osud sveta.

 

No a pre tých, ktorí to už preberali, a aj tak sa v tom nevedia nájsť, tu je rozbor prvých dvoch veršíkov:

V pra – sta – rej     pu – kli – ne     veľ – kej      skal – nej

   –          U      U  //  –      U     U  //   –      U   //    –        U //

 

ži - jú   si     du – cho – via      do – by     dáv – nej.

–    U    U // –       U        U  //   –      U  //   –       U

 

... a verte, že zvyšných šesť je presne takých istých.