Po chvíli nekontrolovateľného vlnenia si sadám. Napätie motúzov sa stráca, uvoľniac moju myseľ. Zapletám ich do vlasov. Ľahká ako pierko sa ukladám na mäkučkú pletenú deku.

     Túžim iba po jednom.

     Milovať sa. Bez výčitiek. Bez strachu. Bez bolesti.

     V svojom objatí zabúdam na útrapy minulých dní. Darovávam si lásku. Tú, po ktorej som tak nenásytne túžila, bažila, prahla...

    Ďakujem. Všetkým navôkol. Za strasti aj slasti dávnych mesiacov. Rozkvitla som. Práve vďaka nim. Vďaka bolesti meniacej sa na silu.

     Ďakujem. Sebe.

     Vážim si všetkých. Dobrých či zlých. Starých či mladých. Vážim si seba. Svoju krásu. Svoje nedokonalosti. Celého človeka.

     Presne taká ťa budem čakať. Na kraji sveta. Keď sa Zem začne točiť naopak.

     A ty?

     Prídeš, keď budeš pripravený milovať peknotu. Moju peknotu. Mňa...

                                                     Zuzana Guzyová (II. C)