Naša školská jedáleň sa dopoludnia stala epicentrom dobrých skutkov. Už od skorého rána do nej vchádzali mierne vystrašení darcovia, ktorých to čakalo po prvýkrát, ale aj naši stáli darcovia – pán riaditeľ a mnohí členovia učiteľského zboru, ktorí sa každoročne zúčastňujú na tejto krásnej akcii. Opäť sme ukázali, že starogympláci majú nielen múdre hlavičky, ale i veľké srdcia.

     Najskôr sa bolo treba zapísať u ambasádorov...

     ...potom vyplniť dotazník.

     Nemyslite si, že krv môže darovať každý. Najskôr musí prejsť sériou lekárskych vyšetrení...

     ...a potom nasleduje tak trochu nervózne čakanie. Bude to bolieť? Zvládnem to? Nebude mi zle?

     Prvou, ktorá si sadla do kresla určeného darcom krvi, bola pani učiteľka Zuzana Parížeková

     „Som naozaj šťastná, že Kvapka krvi sa stala jednou z tradícii v našom gymnáziu. Už ani neviem, ako sme začínali, a dnes je to už dvanástykrát. Veľmi sa teším z účasti, ktorá nie je vôbec nízka. Prichádzajú študenti, ktorí majú niekedy strach, hlavne z množstva odobratej krvi. Ja patrím medzi stálych darcov a musím povedať, že z toho mám vždy nesmiernu radosť,“ zhodnotila pani učiteľka Parížeková túto skvelú akciu.

A aké pocity mali naši prvodarcovia? „Najprv som mal strach, no teraz mám super pocit, pretože som urobil dobrú vec pre iných,“ priznal jeden z nováčikov. „Bol to náš prvý raz, no určite nie posledný, pretože v tom chceme pokračovať,“ neskrývali odhodlanie dievčatá – štvrtáčky. „Jemne sa mi zatočila hlava a prišlo mi zle, no finálny pocit je skvelý. Prišla by som opäť,“ pridala sa ďalšia. „Bonusom je to, že nám vďaka odberu dokážu zistiť, ktoré látky nášmu telu chýbajú,“ zaklincoval výpovede jeden z chlapcov, ktorých bolo akosi menej ako dievčat. Žeby boli dievčatá odvážnejšie...?

A k tomu tak trochu vážne tváre...

... ale najmä úsmevy...

... a úsmevy...

...a úsmevy.

     „Okrem získania zaručene dobrého pocitu sme si dnes oddýchli od školských povinností a taktiež sa dobre najedli vďaka bohatému občerstveniu, ktoré pripravili ambasádori,“ pochválili darcovia organizáciu Kvapky krvi.

     A čo na to hovorí MUDr. Jarmila Kalivodová z popradskej pobočky Národnej transfúznej služby? „Účasť na odberoch krvi v školách je dosť vysoká, výnimkou nie je ani vaše gymnázium. Prišiel veľký počet darcov, čo je chvályhodné. Myslím si, že je to skvelá akcia, o ktorej sa všeobecne vie, že po prekonaní strachu, ktorý darcovia majú, prichádza veľká radosť.“

     No a sumár dvanástej edície Kvapky krvi v našom starom gympli? Tridsaťosem darcov, tridsaťosem bezmála pollitrových vriec nevyrobiteľnej životodarnej tekutiny, tridsaťosem nezištných prejavov dobra, ľudskosti, lásky. Všetkým patrí jedno velikánske ĎAKUJEME!

Kristína Jančeková (I.C)