Aj keď sa nám to na prvý pohľad nemusí zdať, má to aj svoje pozitíva. Pre niekoho to, čo teraz napíšem, môže byť utrpením, pre iných, naopak, je to príležitosť vyťažiť to najlepšie z toho najhoršieho.

     Obrovské plus má pre mňa čas, ktorý trávim s mojimi rodičmi a sestrou. Tento čas strávený spolu s nimi mi dal naozaj veľa. Možno mi to celé lezie niekedy na nervy, ale sme si bližšie ako kedykoľvek predtým.

     Mojou ďalšou obľúbenou činnosťou je neustále jedenie. No a teraz môžem jesť, kedy si len zmyslím.

     Aj napriek tým všetkým obmedzeniam, ktoré sú vôkol nás, si vieme nájsť zábavné aktivity, ktoré nám nedovolia prísť o zdravý rozum.

     Kapitola, možno smutná, možno veselá, je škola sama o sebe. Prináša to pre nás všetkých veľa zodpovednosti, ale ak si budeme veriť, dokážeme prekonať  aj takúto nezvyčajnú skúšku, ktorú nám život nadelil. Samozrejme, tento spôsob učenia / neučenia sa má svoje klady aj zápory. Ako všetko na svete. Presviedčame sa, že odveká pravda: „Nič nie je dokonalé.“ – naozaj funguje.

     Vstávanie je o čosi ťažšie, ako to bolo predtým. Veď kto by chcel opustiť svoju pohodlnú posteľ, keď vie, že aj tak bude celý deň doma. Celé dni som zauzlená v myšlienkach, čo nám učitelia zase vymyslia. Niekedy nedočkavo čakám, kým pošlú zadanie. Inokedy by som si želala, aby aj oni aspoň sem-tam zaspali. V žilách sa rozprúdi krv a začnem zúriť, lebo budem môcť pozerať môj obľúbený seriál až o čosi neskôr.

     No a na záver by som sa s vami chcela podeliť o jednu nádhernú myšlienku americkej spisovateľky Laury Kelly Fanucci:

„Keď sa toto skončí,
už nikdy nesmieme brať ako samozrejmosť:
Podanie ruky cudzincovi.
Plné regály v obchodoch.
Rozhovory so susedmi.
Preplnené divadlo.
Piatkový večer vonku.
Chuť spoločnosti.
Preventívnu prehliadku u lekára.
Ranné ponáhľanie sa do školy.
Kávu s priateľom.
Hučiaci štadión.
Každý hlboký nádych.
Nudný utorok...
...život ako taký.“

     Verím, že aj mne táto lekcia dá do života veľmi veľa a ja z nej budem čerpať aj v budúcnosti.

     No a teraz, trochu otrávená z toho, čo sa deje, si idem dať fajnú polievku, pustiť ďalšiu časť seriálu a dúfať, že 15. apríla už budem zase spokojne sedieť vo svojej školskej lavici.

                                                                                          Zuzana Guzyová (I. C)