Predstav si, ako by ťa každé ráno cestou do školy sprevádzalo chladné jesenné počasie, autobus či vlak plný uzimených ľudí.  No dnes to je úplne inak. V teplej izbe si urobíš pohodlie a čakáš, kedy sa začne ďalšia hodina. V škole by si sa pred začiatkom hodiny ešte rozprával s kamarátmi, ale dnes iba ticho sedíš.

     Jedna vyučovacia hodina za druhou. Stále zavretý v tej istej izbe. Oči prilepené na obrazovke. 

     Po skončení vyučovania by si išiel domov. Alebo niekam s kamarátmi. No teraz chceš aspoň prestávku. Vieš, že po niekoľkohodinovom sedení pri monitore ťa ešte čaká hŕba domácich úloh. Z niektorých predmetov dostaneš krátku úlohu na opakovanie učiva, no z iného predmetu toho máš aj na dlhšie.

     Ani sa nenazdáš a je po voľnom čase a aj po celom dni...

     Ja si večer ešte na chvíľu sadnem ku dobrej knihe a kým vládzem, prečítam si zopár strán. Cítim však únavu. Líham si do postele pripravená na ďalší deň doma – bez kamarátov, bez priameho kontaktu s nimi, bez radosti, bez...

                                                                        Ema Bajtošová (I. B)