O Cene René sme toho popísali už veľa. Len zopakujem, že ide o ocenenie za najlepšie slovenské prozaické dielo, ktoré každoročne udeľujú stredoškoláci z vybraných stredných škôl a gymnázií. My starogympláci o udelení tejto ceny spolurozhodujeme pravidelne. Tentoraz dokonca ešte o čosi aktívnejšie ako zvyčajne.

     V Bratislave nás okrem samotného odovzdávania ceny čakala aj diskusia so zástupcami ostatných škôl, v ktorej sme sa mali dohodnúť na mene víťaza.

     Výlet vlakmi nášho Národného dopravcu sa nemohol začať inak ako dvadsaťminútovým meškaním. A to sme ešte ani nevyrazili. Ak si odmyslíme oneskorenie, cesta do Bratislavy prebehla bez problémov. Do začiatku argumentačnej diskusie nám zostávalo ešte trochu času, mohli sme si sychravé predpoludnie osladiť horúcou čokoládou.

     Potom sme sa ponáhľali do Slovenskej národnej galérie. Práve v jej nádhernej priestoroch venovaných knižnici Nade a Kornela Földváriovcov sa debatovalo. No a argumentácia to bola vskutku výživná. Rozhodovaním o mene víťaza sme strávili skoro dve hodiny.

     Nešlo to úplne hladko. Všetky „nepríjemnosti“ spôsobil náš oktaván Michal Slivka. Na poslednú chvíľu zmenil rozhodnutie a svoj hlas odovzdal inej knihe, než mal pôvodne v pláne. Takto vznikla zamotaná situácia, v ktorej skončili dve knihy s rovnakým počtom hlasov. Tento stav sa nezmenil ani po druhom kole hlasovania. Čo teraz? Za všetko hovoril zúfalý výraz moderátorky besedy a jej tiché: „Neuľahčujete mi to.“

     S riešením nakoniec prišiel prítomný riaditeľ Slovenského literárneho centra, pod ktoré Cena René spadá. Tento rok budú ocenení až dvaja autori! Prvýkrát v histórii súťaže! A my môžeme hrdo povedať, že za týmto historickým míľnikom stojí práve náš Mišo!

     Do slávnostného vyhlásenia výsledkov nám zostávalo ešte dosť času. Využili sme ho na prehliadku priestorov SNG a neskorý obed. Samotné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v jednom z kníhkupectiev. Prítomní boli skoro všetci nominovaní autori: Katarína Vargová, Lukáš Cabala, Miroslava Kuľková a Richard Pupala. Posledný nominovaný autor, Pavel Dvořák ml., žije v Číne, takže jeho neúčasť bola pochopiteľná. Po krátkych rozhovoroch so zástupcami literárnej kritiky, študentov a učiteľov, ale aj so samotnými spisovateľmi, sa pristúpilo k odovzdávaniu Ceny René za rok 2024. Už vás nebudem napínať. Tohtoročnými víťazmi sa stali Katarína Vargová s románom Severné more a Pavel Dvořák ml. s knihou Moja čínska dekáda.

     Náš večer pokračoval v pokojnom duchu. Príjemné chvíle sme strávili v atmosférickej čajovni v centre bratislavského starého mesta. Neodpustili by sme si, ak by sme nenavštívili pomaly sa rozbiehajúce vianočné trhy. Až keď sme zjedli chutnú lokšu a vypili teplý punč, mohli sme našu bratislavskú misiu považovať za úspešnú.

Tomáš Sálus (IV. B)

PS: Ak vás zaujali víťazné romány, oba si môžete požičať aj v našej školskej knižnici. Pripájame naše recenzie, ktoré vám o knižkách povedia viac.

Pavel Dvořák ml.: Moja čínska dekáda
Príbehy chlapca, ktorý dospel v Číne

 Kniha ma zaujala od momentu, keď som ju po prvýkrát prelistovala. Je plná fotografií, ktoré zachytávajú Čínu v pravom svetle – bez filtra. Okrem nich je text doplnený QR kódmi odkazujúcimi na videá pre nadšencov vizuálnej formy spracovania tém rozoberaných na daných stránkach.

     Dozvedáme sa o autorovej ceste plnej radosti i smútku, neistoty aj úspechov od samého začiatku až po súčasnosť. Ako čitatelia máme možnosť spoznať Čínu aspoň sčasti tak, ako ju videl on z pohľadu študenta a tanečníka, tlmočníka i sprievodcu. Opisuje Čínu v každej a z každej oblasti. Sever, juh, východ, západ.

     Autor píše o svojich náročných momentoch s ľahkosťou a vtipom. Pri čítaní som mala pocit, že skutočne platí: „Nie je koniec, dokým nepoviem ja.“ Ukazuje nám nahotu života. Náročnosť prvých krokov a hľadania si miesta vo svete. Pokojné chvíle v kariére, do ktorých nám osud vtrhne emočným napätím súkromného života. A naopak...

     Výsledkom je kniha plná dobrodružstva a poznania. Je to kniha pre všetkých – malých aj veľkých. A ja verím, že Pavel Dvořák mladší naozaj spoznal Čínu tak, ako ju pozná len málokto.

Romana Svocáková (III. B)

Katarína Vargová: Severné more

 V knihe Severné more nám autorka ukazuje osobnostný vývoj sprostredkovaný vzťahmi hlavnej postavy. Utekanie od problémov je prerušované neustálymi bolestnými spomienkami na to, pred čím utiekla. Nevyriešené problémy sa jej vracajú aj v novo začatom živote mimo svojho rodiska. Prichádza doň s očakávaním rovnako toxického prostredia. A realita očakávania neminie. Autorka nás však naučí, že takisto, ako sa my necháme ovplyvňovať prostredím, takou istou mierou vieme my ovplyvniť prostredie, v ktorom žijeme. Kniha je doplnená o veľmi príjemné humorné pasáže s poučným významom. Číta sa veľmi jednoducho a je pútavá. Ponúka čitateľovi ťažké myšlienky odľahčujúcim spôsobom. Aj chladné severné more je prostredie, ktoré si nakoniec v živote vyskúša každý.

Michal Slivka (oktáva)